17. februára sa o 19:00 bude konať v Novej sále rozhovor s Jánom Morovičom, slovenským vysokoškolským pedagógom, kybernetikom a poslancom na tému pápežskej encykliky Laudato Si. Čo v nej ale František povedal? Ťažko sa pýtať, keď o ničom nevieme, hoci sú to veci, ktoré by nás prirodzene mali zaujímať. A práve preto Vám dnes priblížime základné body tohto dokumentu.

Obsah je zhrnutý v šiestich kapitolách. V prvej začína načúvaním situácii, čerpajúc z vedeckých poznatkov, ktoré sú dnes k dispozícii. Ďalej pokračuje v 2. kapitole konfrontáciou so Svätým písmom a v 3. kapitole  poukázaním na korene problémov spočívajúce v prílišnej zahľadenosti človeka na seba samého. V ostatných kapitolách už podrobne predkladá návrhy, riešenia, možnosti, týkajúce sa starostlivosti o životné prostredie. Ako refrén sa v nej rytmicky opakujú slová „Laudato si´“ – (v preklade Pochválen buď), ktoré pochádzajú z Chválospevu stvorenia od svätého Františka z Assisi. Tento text pripomína, že „my sami sme zo zeme“ (Gen 2, 7).  Naše telo je utvorené z prvkov tejto planéty, vďaka jej vzduchu dýchame a jej voda nás oživuje a občerstvuje. Encyklika o ekológii, ako ju volajú, bola predstavená 18. júna napoludnie.963c54073e784a324883122381877c85_XL

Kľúčová otázka encykliky znie: „Aký druh sveta chceme zanechať tým, ktorí prídu po nás, deťom, ktoré práve vyrastajú?“

Otázky sa netýkajú iba  iba životného prostredia v izolovanom zmysle, pretože bez kladenia si hlbokých otázok o zmysle našej existencie, „by naša ekologická angažovanosť nemohla priniesť významné výsledky“. Pápež František sa obracia na všetkých: jednotlivcov, páry, rodiny, spoločenstvá, komunity, krajiny a medzinárodné spoločenstvo k starostlivosti o spoločný dom. Zároveň pápež František konštatuje, že „badať rastúcu citlivosť voči prostrediu a ochrane prírody, a dozrieva úprimné a bolestne preciťované znepokojenie nad tým, čo sa deje s našou planétou“. Všetkým adresuje jasný odkaz, plný nádeje: „Ľudstvo má ešte schopnosť spolupracovať na vytvorení nášho spoločného domu. Človek ešte dokáže pozitívne zasiahnuť, nie je všetko stratené, pretože ľudské bytosti, schopné najhlbšieho úpadku, môžu aj prekonať seba samých,  znovu si vyvoliť dobro a obnoviť sa.“

Encyklika si však nedala za cieľ skúmať len životné prostredie, ale tiahne sa ňou niekoľko tematických osí, ktorými sa zaoberá z rozličných perspektív.

– vnútorný vzťah medzi chudobnými a zraniteľnosť planéty

– presvedčenie, že celý svet je vnútorne prepojený

– kritika nových foriem moci, ktoré sa odvodzujú z techniky

– pozvanie hľadať iné spôsoby, ako chápať ekonomiku a pokrok

– vlastná hodnota každého stvorenia

– vážna zodpovednosť medzinárodnej a lokálnej politiky

–  kultúra konzumu a návrh nového životného štýlu.

splachuji-ve-vatikanu-taky-pitnou-vodou-e9e5976-enciclicafrancesco2015

Podľa pápeža sa nemajú taktiež podceňovať výchovné programy, ktoré majú vplyv na konkrétne každodenné gestá, od šetrenia vody, triedenia odpadu až po „zhasnutie nepotrebných svetiel“.

Hovorí: „Šťastie vyžaduje vedieť sa obmedziť v potrebách, ktoré nás ochromujú, aby sme zostali otvorení pre nekonečné možnosti, ktoré nám život ponúka.“