V pološere preplnenej sály sa z reproduktorov ozýva hlas otca Janka, ktorý sa ako kapitán lietadla prihovára pasažierom nadchádzajúceho letu. Ako na „cestu“ vypravení študenti sa pousmievávame nad nápaditosťou úvodného privítania a pastoračným centrom sa začína šíriť atmosféra očakávania nového začiatku. Čo toto obdobie prinesie a aké bude? Ďalšia dávka povinností, výziev, skúšok, zmien, priateľstiev a snáď i príležitostí na rozvíjanie nášho lepšieho „ja“.

Premietanie leteckého manuálu na plátne nad oltárom ma núti cítiť sa ako niekde v roku 2034. Ktovie, ako štartovalo Veni Sancte pred takými 15 rokmi, keď bolo celé dielo univerzitného centra v prvopočiatkoch. Prinajmenšom účesy prítomného osadenstva museli byť úplne iné. Úvod slávnosti s digitálnou príchuťou tak otvára ďalší rok nielen s novými účesmi, ale aj kňazmi, koordinátormi,  novými prváčencami, a s očakávaním výnimočných aj všedných dní.

Nasleduje omša a počas nej kázeň, v ktorej nás otec Janko vyzýva stať sa zrelými ľuďmi, ponúkajúcimi svoje talenty do služby iným. Letecký motív sa objavuje i pri obetovaní, keď každý jeden z nás symbolicky posiela k oltáru papierové modely stíhačiek s vlastným úmyslom. Hravosť ukrytá v prítomných vysokoškolákoch spôsobuje, že i pár minút po ukončení „happeningu“ prelietava stratený „MIG“ popred tváre celebrujúcich kňazov.

Po omši prichádza na rad predstavovanie prvákov, potom jednotlivých tímov, ktoré plynule prejde do akéhosi trhoviska s  propagačnými stánkami. K rušnej  atmosfére sa namiesto cigánskej a medoviny pridáva vôňa cesnakovej, rybacej a ktovieešteakej nátierky s povestnými rožkami, po ktorých dopyt každoročne prevyšuje aktuálnu ponuku.

Reprízovaná dráma z dielne Divadla Christoffer „Ako som sa stal otcom“ veľmi trefne nadväzuje na uplynulý víkend v Košiciach a na verejné diskusie týkajúce sa ochrany života. Autorovi a rozprávačovi hry sa spolu s ostatnými hercami darí plnú sálu rozosmiať na vtipne zostavených úvahách hlavného hrdinu, no vzápätí primäť ich k zvláštnemu tichu a možno aj slzám ukrytým v tme.

Potom sa už program posúva do voľnej zábavy, ktorá pre niektorých znamená búrlivé diskusie v libresse, pre iných zase tanečné kreácie na hudbu od „Dídžeja emsí Mareka“. Po polnoci trochu netradične vystrieda najnovšie hity živá hudba známa z televízneho Repete osemdesiatych rokov. Recesistické oldies neskôr prejde do ľudoviek v podaní nových koordinátorov, čím je netradične obrátená hudobná dramaturgia večera dokonaná. Hodiny bežia, študenti sa postupne vytrácajú a rýchlosť ich odchodu je priamo úmerná blížiacej sa potrebe záverečného upratovania.

Veni Sancte síce končí, ale dianie pri PeCi ešte len začína. Pre niekoho brána a úvod do vysokoškolského života, pre iného každoročná rutina, samozrejmosť, či dokonca nevyhnutnosť, pre iných už len spomienka na krásne časy s nabádaním pre život v plnosti. Ostáva snáď len poďakovať otcovi Milanovi, za prvé suché triesky hodené do PeCe, ktoré priniesli oheň, teplo a svetlo do behu našich dní a otcovi Jankovi za polienka, čo do ohňa dodnes prikladá.