Aj tentokrát odpovedal na Vaše otázky kňaz a biblista Marek Vaňuš. Máte nejaký otázky k evanjeliu na budúci týždeň? Nebojte sa ich napísať do komentára pod článkom :-)

Nedeľné evanjelium (14.5.2017):

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“
Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“
Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“
Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“
Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ‚Ukáž nám Otca?!‘ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!
Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.“ (Jn 14, 1-12)

V rozhovore s Ježišom vyznievajú učeníci veľmi zmätene. Dokonca mi je ľúto, lebo Ježiš sa mi zdá byť nepochopený až osamotený medzi svojimi najbližšími učeníkmi. V akej fáze Ježišovho účinkovania sa tento rozhovor odohral?

Evanjelista Ján umiestňuje tento dialóg Ježiša s učeníkmi do priestoru Večeradla, bezprostredne po Poslednej večeri. Je to teda na konci Ježišovho verejného účinkovania, a tak to „nepochopenie“ sa stáva ešte výraznejším. Učeníci si zrejme začínajú uvedomovať dôsledok Ježišových slov o jeho odchode k Otcovi a pociťovať neistotu z jeho neprítomnosti. V tom sa text evanjelia stáva aktuálnym pre všetky generácie ďalších učeníkov, kresťanov, ktorí sú pozvaní – podobne ako Jedenásti vo Večeradle – rozpoznávať Ježišovu stálu, hoci neviditeľnú prítomnosť medzi nimi.

Cítim sa rovnako zmätený ako učeníci. O akej ceste Ježiš hovorí, keď vraví „A cestu, kam idem, poznáte“?

Ide o cestu viery k Otcovi, o ktorom Ježiš vydával svedectvo svojím životom a skutkami. Z inej perspektívy je to cesta návratu do spoločenstva s Bohom, do „slávy“ (porov. Jn 12,23-28), ku ktorej Ježiš smeruje a pre ktorú bol aj človek stvorený od počiatku, no stratil ju pádom do hriechu. V praxi ide o cestu uskutočňovania lásky do krajnosti (porov. Jn 13,1), teda nevyhýbajúc sa ani krížu. Hoci učeníci ňou ešte nepôjdu hneď – Ježiš hovorí Petrovi: „Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr“ (Jn 13,16), čiže sa od neho zatiaľ nežiada svedectvo o tejto láske až po smrť – predsa sú všetci pozvaní vydať sa na ňu verným uskutočňovaním prikázania obetavej lásky vo vzájomných vzťahoch (porov. Jn 13,24-35). Poznajú ju od Ježiša, ktorý im ju práve pripomenul v poníženej službe umývania nôh (porov. Jn 13,3-14).

Často sa to opakuje aj v cirkevnej rétorike a pre mňa je to stále veľmi nejasné. Čo znamenajú Ježišove slová „Ja som cesta, pravda a život“?

Je pravdou, že tie slová sa často citujú a bolo o nich popísaných veľa článkov, snáď aj kníh. Ak by som to mal vyjadriť v skratke, dalo by sa to vyjadriť asi takto. Pod „cestou“ sa myslí už spomínaná cesta k Otcovi, teda cesta spásy alebo záchrany. Kým pre biblického človeka ňou bol písaný Zákon, pre učeníka sa „cestou“ stáva život a príklad Ježiša. Ježiš sám. On totiž ukazuje plnú „pravdu“ o Bohu a sám ponúka „život“ tým, že daruje seba. Ako Syn Otca dáva Boží život. Akoby v syntéze to zachytáva i jeden z najkrajších výrokov o Ježišovom poslaní: „Boh tak miloval svet [= pravda], že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí [= cesta], ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Nejde tu o biologický život, ale život v zmysle spoločenstva s Bohom. Lebo nakoniec odtiaľ, od Boha pramení každý život.

Zdá sa mi, že tento úryvok je adresovaný zmäteným učeníkom. Aký je teda Ježišov odkaz z tejto state pre mňa, keď sa cítim zmätený vo viere?

Zmätok je vyjadrením určitého prázdna. Viera je „obsahom“, ktorý to prázdno môže naplniť. Nie je však „hotovým produktom“, ale postupne sa tvoriacim, podobne ako vo vzťahu. A tak to posolstvo znie nenechať sa znechutiť v raste vo viere okamihmi zdanlivej absencie Boha. Viera je cestou v ústrety stretnutiam s Bohom; cestou, ktorá má i svoje tiene a strminy. Dôležité však je neprestať kráčať po nej. Smer ukazuje Ježišovo slovo.

Evanjelium na ďalšiu nedeľu (21.5.2017):

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás.
Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás.
Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ (Jn 14, 15-21)