Pred začiatkom služby boli jeho očakávania skôr katastrofické. Dá sa povedať, že sa tieto scenáre splnili alebo je koordinátorstvo popretkávané zväčša pozitívnymi a peknými chvíľami? Viac nám o tom Andrej porozprával v nasledujúcom rozhovore. 

Od slávnosti Te Deum, kedy si oficiálne odovzdal kľúče svojmu nástupcovi, už ubehlo niekoľko týždňov. Ako tráviš tieto dni, čím žiješ?

No je tomu už niekoľko mesiacov. Som rád, že chalani sa chopili svojej úlohy zodpovedne. Bude to skvelá 20. generácia! Čo sa týka mňa, momentálne som v Bratislave na intráku, pracujem a popritom sa snažím oddýchnuť si.

Splnili sa tvoje predstavy a očakávania o tomto roku?

Hmmm, tak naštastie sa moje predstavy nesplnili. Predstavoval som si totiž, kadejaké katastrofické scenáre .. ale nie. Predstaviť si službu koordinátora je jednoduché no realita býva väčšinou úplne niekde inde. Nemyslím tým iba “negatívne” veci, ale hlavne tie pozitívne, ktoré si človek naozaj nevie predstaviť. Všetky tie rozhovory na recepcii, zážitky na sv. omšiach, zážitky s kolegami koordinátormi. Vôbec som si nevedel predstaviť, že tieto veci zažijem, ale som za ne veľmi vďačný.

Bol to ťažký rok, no ten najlepší v mojom živote. Očakávania som nemal. Chcel som byť nápomocný a posunúť UPeCe opäť o krok ďalej a hlavne nič nepokaziť.

Čo považuješ za najťažšiu časť svojej služby?

Najťažšie pre mňa bolo to, že koordinátorom som musel byť stále aj vo svojom voľnom čase. Často si ľudia myslia, že služba je len o sedení na recepcií alebo že je to naša práca popri škole. Veľmi ťažké je venovať sa iným veciam popri UPeCe ako je škola alebo hocičo iné. Pre mňa najťažšie boli začiatky teda zimný semester. Mal som školu každý deň od rána 7:30 až do obeda. S povinnosťami v UPeCe som väčšinou končieval pred polnocou a kým som dokončil veci do školy boli tak 3 hodiny nad ránom. Samozrejme nebolo to takto zlé stále, ale môžem povedať že to bolo 80% dní v UPeCe (a to nehovorím o čase keď som odovzdával bakalárku :D). Dobre, dosť bolo sťažovania sa… škola si vyžadovala aby som robil dlho do noci. Týmto nechcem aby povedal niekto, že “och, chúďatko”, ide mi iba o to, že nie každá škola je dobrá pre službu koordinátora. Nasledujúci rok budú chalani školu končiť, Adam (z 20G koordinátorov, pozn. red.) je môj spolužiak a verím, že to zvládne. Budú to mať časovo veľmi náročné aby zvládli popri službe aj školu. Ale tak, ako naša generácia či generácie pred nami, aj oni to zvládnu a budú určite lepší koordinátori ako sme boli my.

Ak si sa dostal v mojom výleve až sem, gratulujem ti a predpokladám, že sa zaujímaš o UPeCe a aspoň ti trochu na ňom záleží. Povzbudzujem ťa preto, nenechávaj nových koošov v tom samých, choď za nimi, rozprávaj sa s nimi, pomôž im ak máš aspoň trochu voľného času. Veď UPeCe je pre nás všetkých.

Čo ti v UPeCe robilo najväčšiu radosť a čo ti bude najviac chýbať?

Čas na recepcii, kedy som sa mohol rozprávať s ľuďmi. Často za mnou ľudia prišli vyrozprávať sa, posťažovať si, ale tiež ma aj prišli povzbudiť alebo pomôcť mi. Spoznal som veľa skvelých ľudí a myslím, že niektoré priateľstvá budú trvať aj dlho po službe v UPeCe.

Chýbať mi bude kaplnka a chalani. Už som nejaký ten čas späť na internáte a môžem povedať, že chalani mi chýbajú. Bolo nám spolu ozaj dobre… ach. Viete, takto spolu ako sme boli, už asi nikdy nebudeme, ale viem, že sa budeme stretávať. Dúfam, že veľmi často. Ste super chalani! :)

Budeme ťa v UPeCe ešte stretávať? Čo plánuješ ďalej?

Áno. Určite menej ako tento rok, ale keď budem mať voľno cez rok, prídem pomôcť s čím budem môcť. Tento rok by som chcel spoznať to, do čoho ma Boh po ére UPeCe ďalej pozýva. Zatiaľ sa len budem venovať škole a uvidíme čo príde ďalej.

 

Každý deň si bol v kontakte s mladými ľuďmi a určite ti to veľa dalo. Mohol by si nám priblížiť čo dokáže takáto služba človeka naučiť?

Pracovitosti, zodpovednosti, trpezlivosti, láskavosti, poslušnosti, dôvere, pokore. A hlavne, služba ťa naučí dôverovať v seba a hlavne dôverovať Bohu. Tieto veci si síce nezapíšete do životopisu, ale verte mi, sú to omnoho dôležitejšie veci ako napríklad vedieť nejaký programovací jazyk.

Takisto ma služba naučila akí rôzni môžu ľudia byť, ako sa správajú v rôznych situáciách a podobne. Možno aj to, v akom stave je dnešná spoločnosť a kam smerujeme. Myslím si, že mladí ľudia nemajú chuť slúžiť, ako tomu bolo predtým. Snažia sa viac získavať pre seba ako dávať ostatným. Takisto si myslím, že mladých živých kresťanov túžiacich po Bohu je čoraz menej a menej, aj keď to v UPeCe nemusí byť hneď vidno. Mladí kresťania sú hlavní návštevníci UPeCe (aspoň dúfam, že to tak je), aj keď cez rok to tak niekedy nebolo vidieť. My kresťania často vieme žiť v takej bublinke, že “veď je nás dosť”, keď väčšina našich kamarátov sú veriaci. V UPeCe tento pocit môže byť ešte viac umocnený a môže sa zdať, že je vždy dosť (živých) veriacich. No keď som v škole alebo v práci je to úplný opak a ja osobne som až prekvapený, keď stretnem veriaceho človeka, lebo to nie je teraz moc v móde.

Čo tým chcem povedať je, že to, ako bude UPeCe fungovať ďalej, nie je len na koordinátoroch, ale hlavne na ľuďoch čo doň prichádzajú. UPeCe je miesto pre všetkých veriach aj neveriacich. Avšak myslím si, že UPeCe je hlavne miesto pre formáciu mladých ľudí, ktorí túžia spoznávať Boha a žiť s ním skrze službu pre druhých. Po svojej službe si myslím, že hlavne títo ľudia tvoria UPeCe a posúvajú ho vpred. Pozývam vás byť preto aktívny v službe (napríklad aj v UPeCe), lebo nie je to len o UPeCe, ale aj o tom, že šírime božie kráľovstvo ostatným ľuďom.

Čo chceš odkázať 20. generácii?

Teším sa na nich. Bude to určite skvelý rok, na ktorý nikdy nezabudnú. Dúfam, že budú spolu dobre vychádzať a splní sa im všetko čo si zaumienili. Služba koordinátora je super aj napriek ťažkostiam.

A keď už boli tie ťažkosti či už v škole alebo službe, pridržiaval som sa tohto: “To nebudete hovoriť vy, ale Duch vášho Otca prehovorí prostredníctvom vás.”

Som tu pre vás keď budete niečo potrebovať a budem na vás myslieť v modlitbách.

Svieže bonusové otázky:

Popíš piatimi slovami začínajúcimi na prvé písmeno tvojho krstného mena tvoj rok v UPeCe.

angažovaný, auto, atmosféra, … uff A je zlé písmeno .. alebo málo čítam knihy.

Páči sa mi, ale meno Richard preto: riadny, rozmanitý, rozlietaný, rozkošný, renesančný 😊

Keby si šiel na casting do Superstar, akú pesničku by si spieval a prečo?

Jednoznačne – Die Woodys – Fichtl’s Lied (link)

Keby si bol hudobným nástrojom, čím by si bol? Vysvetli.

Asi basovou gitarou. Pretože to nie je príliš výrazný nástroj v hudbe, ale za to dotvára piesňam tú správnu atmosféru.

 

Buď – alebo:

  • ranná desiatka vs. večerná desiatka – mám rád večerný zbor v nedeľu
  • predný vchod vs. zadný vchod – bude mi chýbať
  • poobedná služba vs. večerná služba – dá sa rozprávať s ľuďmi
  • Hroznovka vs. Kofola – už dosť bolo kofoly
  • Eat vs. Venza – jednoznačne
  • čaj vs. Káva – nemám moc rád kávu
  • kábel vs. Wifi + VPN (týmto zdravím Vasila 😉)
  • Dacia vs. skúter – R.I.P.
  • KFC vs. mekáč – Už nikdy viac mekáč…
  • opera vs. folklór – Folklór je super, ale radšej by som išiel na operu.

__
REDAKCIA PROMO UPECE