Často sa ti stáva, že sedíš v nedeľu na sv. omši a súvislostiam v evanjeliu si neporozumel ani po kázni? Máš množstvo otázok a nevieš, koho sa máš opýtať? Neboj sa poslať nám tvoje otázky k ďalšiemu evanjeliu na mejl promo@upc.uniba.sk alebo ich napíš do komentára pod týmto článkom. Odpovie ti na ne  kňaz a biblista Marek Vaňuš :-)

Nedeľné evanjelium (9.4.2017):

Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich prepustí.“ Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“
Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“

Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“

A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“ (Mt 21,1-11)

V akej situácii (spoločenskej atmosfére) prichádza Ježiš do Jeruzalema?

Ježiš prichádza do Jeruzalema niekoľko dní pred slávením veľkonočných sviatkov, ktoré boli jednými z troch hlavných židovských sviatkov a do mesta vtedy prichádzalo množstvo pútnikov z celej krajiny. Slávenie Paschy bolo pripomienkou a sprítomnením Božích mocných činov v dejinách vyvoleného národa. Je preto celkom pochopiteľné, že bolo spojené aj s veľkou nádejou, že Boh opäť zasiahne v situácii, keď ľud žil pod rímskou okupáciou. Teda určité očakávania a nádeje boli prítomné. Zo strany svetských autorít zas bývala v čase týchto sviatkov posilnená vojenská posádka, aby eliminovala každý náznak vzbury, ktorá mohla pri takom množstve ľudí ľahko prepuknúť. Nádeje ľudu vysvetľujú ako pochopiteľné, že sa zástupy rýchlo zapojili do oslavy proklamovaného kráľa; vojsko vladára nezasahuje, lebo – ako nakoniec vyplýva i z textu evanjelia – šlo o pokojný vstup.

Celá stať o oslici a príchode Ježiša do Jeruzalema vyznieva veľmi záhadne, prečo to tak bolo? Nesie to v sebe nejakú symboliku?

Záhadne znie pre nás, ktorým niektoré texty Písma už nie sú tak blízke ako boli veriacim prvých komunít. Na základe textu Zach 14,4 sa očakával príchod Mesiáša z Olivovej hory. Teda Ježišovo gesto slávnostného vstupu bolo v tomto zmysle veľmi výrečné. Dôraz na zvierati, na ktorom vstupuje do mesta, súvisí tiež s prorokom Zachariášom, ktorý práve obrazom tichého/pokorného kráľa sediaceho na oslici (porov. Zach 9,9) predstavuje očakávaného Mesiáša. Vstup na oslici je znamením „pokoja“; líši sa od obrazu kráľa na koni, ktorý bol symbolom vojenskej sily. Aj Dávid nechal posadiť svojho syna Šalamúna – ktorého meno odkazuje na „šalom“, pokoj – na oslicu/mulicu pri jeho korunovácii za kráľa (porov. 1Kr 1,33). Je dobré si všimnúť, že Ježiš je zástupmi oslavovaný práve ako „syn Dávidov“.

Ježišov vstup do Jeruzalema je opísaný veľkolepo. Vyznieva z toho, že Ježiš bol v tej dobe ľuďmi vnímaný veľmi pozitívne. Ako je možné, že sa celá situácia náhle otočila a tento dav sa nakoniec postavil proti nemu s Pilátom?

Dav je ľahko manipulovateľný, jeho nálady sú nestále. Evanjelisti pripomínajú, že to bola propaganda Ježišových protivníkov, ktorá prispela k negatívnemu postoju davu: „Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili“ (Mt 27,20). Ježiš nesplnil ich bezprostredné očakávania, nesprával sa tak ako si oni mesiáša predstavovali, tak sa mu jednoducho obrátili chrbtom. Premenlivosť nálad davu sa v súčasnosti veľmi nelíši od tamtej doby…

Farizeji poznali Písmo veľmi dobre. Vnímali aj oni to, čo sa spomína v evanjeliu: „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa“? Resp. nebolo aj to pre nich pobúrením, že Ježiš takto vstúpil do Jeruzalema?

Zaiste pre nich to bolo určite nepríjemné. Oni veľmi dobre chápali symbolické posolstvo tohto gesta Ježiša. Prvý náznak nevôle možno vnímať za poznámkou evanjelistu, že pri Ježišovom vstupe do Jeruzalema „sa celé mesto rozvírilo“ (Mt 21,10). Jeho predstavitelia dostali strach podobný strachu, ktorý zavládol v tom istom meste pri príchode mudrcov od východu (porov. 2,4). Zrejme kalkulovali: Ak to takto pôjde ďalej, budú problémy. V tej chvíli však veľa nezmohli. Dokonca krátko nato evanjelium spomína, že sa hnevali a napomínali Ježiša, aby umlčal tých, čo ho v chráme oslavovali ako Mesiáša (porov. 21,15-16). Neskôr i toto prispieva k ich rozhodnutiu odstrániť Ježiša, hoci pred ľudom majú rešpekt, a volia tak radšej cestu podvodného chytenia (porov. 26,3-5).

Evanjelium na ďalšiu nedeľu (16.4.2017):

Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“

Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.

Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych. (Jn 20, 1-9)