Aj tento týždeň odpovedal na otázky Marek Vaňuš, kňaz a biblista. Máš otázky k evanjeliu na ďalší týždeň? Neboj sa opýtať v komentári pod článkom! :-)

Nedeľné evanjelium (12.3.2017):

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním.
Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli.
No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ (Mt 17,1-9)

Prečo si Ježiš vybral práve Petra, Jakuba a jeho brata Jána a prečo sa mu zjavili práve Mojžiš a Eliáš?

Najprv k tým trom učeníkom. Evanjelista nevysvetľuje kritériá Ježišovho výberu. Ide však o učeníkov, ktorí sú medzi dvanástimi apoštolmi menovaní medzi prvými. Môže ísť jednoducho o splnenie akejsi základnej podmienky pre vierohodnosť svedectva – „aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov“ (Mt 18,16) – teda oni traja dosvedčujú udalosť. Iná možnosť je, že zvolený počet troch učeníkov pripomína Mojžišovo vystúpenie na vrch Sinaj, na stretnutie s Pánom, na ktorom ho sprevádzali traja výslovne menovaní mužovia, Áron a jeho dvaja synovia. V pozadí Ježišovho premenenia totiž zaznieva echo na Božie zjavenie na Sinaji.

Čo sa zas týka Mojžiša a Eliáša, ktorí sa im – učeníkom – zjavili, tak ide o dve výrazné postavy Starého zákona, akoby reprezentantov „Zákona“ a „prorokov“. Ich rozhovor s Ježišom naznačuje naplnenie očakávaní Starého zákona v osobe Ježiša. Okrem toho, Mojžiš i Eliáš tiež vystúpili na vysokú horu, kde sa stali svedkami Božieho zjavenia (porov. Ex 24; 1Kr 19). Sú teda potvrdením toho, že v Ježišovi sa zjavuje Boh sám.

Prečo chcel Peter stavať stánky?

Dobrá otázka. Zdá sa to naozaj ponuka „od veci“. Niektorí sa domnievajú, že mohlo ísť o odkaz na „Sviatok stánkov“, počas ktorého si židia pripomínali niekdajší pobyt v dočasných „stánkoch“ počas putovania na púšti. V Petrových slovách však zrejme ide o iné. „Stánky“ – doslova „stany“ –, ktoré chce postaviť, vyjadrujú jeho aktivitu, akoby snahu vtesnať Božie zjavenie, ktorého sa stáva svedkom, do vlastných konceptov. Vzápätí však učeníkov zahaľuje „jasný oblak“ – symbol tajomnej Božej prítomnosti – a poukazuje na nutnosť počúvať Ježiša. Cesta prijatia Božieho zjavenia nevedie cez jeho „prispôsobenie si“ do vlastných ideí, ale cez vnímavé „počúvanie“ a nasledovanie, cez ochotu vzdávať sa vlastných predstáv, vlastných „stánkov“.

Prečo Ježiš nechcel, aby učeníci o tomto videní rozprávali?

Ježiš ich vyzýva, aby o tom nerozprávali „kým Syn človeka nevstane z mŕtvych“. To je ten motív. Premenenie na vrchu zjavuje Ježišovo božstvo, no ono nebude správne pochopené, kým nebude prijaté v kontexte Ježišovho zavrhnutia, odsúdenia, ukrižovania, smrti a zmŕtvychvstania. Ináč stále riskuje „prispôsobenie si“ vlastným predstavám. Akoby im Ježiš chcel povedať: Zatiaľ si to nechajte pre seba, uvažujte nad tým, a pochopíte do hĺbky pri zmŕtvychvstaní.

Celá udalosť mi je akosi nejasná. Čo nám Ježiš odkazuje vo svojom premenení a aký význam má toto premenenie?

Niečo som v tomto smere už naznačil v predošlých odpovediach. Okrem toho si možno všimnúť slová Božieho hlasu, ktoré potvrdzujú Ježiša ako milovaného Syna, v ktorom má Otec zaľúbenie. Ide o známy výrok. Kde zaznel? Pri Ježišovom krste (porov. Mt 3,17). Boh Otec, ktorý potvrdzuje Ježiša ako svojho Syna na začiatku jeho účinkovania, to robí opäť „uprostred“, pri premenení, keď začína jeho vystupovanie do Jeruzalema smerom k obetovaniu života na kríži, inými slovami k uskutočneniu poslania podľa Božej vôle. Mimochodom, rovnakí traja učeníci sa objavia v blízkosti Ježiša v Getsemanskej záhrade, kde zas hlas Syna v úzkosti nastávajúceho utrpenia oslovuje Otca. Getsemany a vrch Premenenia sa tak vzájomne dopĺňajú: na vrchu cez ľudskosť žiari sláva Ježišovho božstva, v záhrade jeho božstvo ukazuje totálne prijatie ľudskosti. Ježiš je naozaj Boh a naozaj človek.

Evanjelium na ďalší týždeň (19.3.2017):

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“ Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať! Vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“ Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“
Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho. Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“ (Jn 4, 5-15. 19b-26. 39a. 40-42)