Cestami – necestami. Aj takto sa dá túlať Malými Karpatmi

V čase keď príroda jemne ale čoraz istejšie prechádza pestrofarebným štetcom po kopcoch a mesto sa zahaľuje do zlatisto ružového závoja, vstáva sa o čosi ľahšie na turistiku ako do školy /práce. 😊

Všetci milovníci hôr, čo sme prijali pozvanie na jednu z menej náročných turistík sa stretáme 6.10.2019 o 8:00 na hlavnej stanici v Bratislave. Odtiaľ v športovom oblečení, dobrej náladičke a ruksakmi plnými zásob vyrážame do Trnavy. V Trnave dokonca stíhame kávičku, poniektorí aj raňajky s jedinečnou atmosférou staničného bufetu. Po krátkej ceste autobusom vykračujeme plní očakávaní v ústrety záhadnej jeseni.

Niekde nad Dobrou vodou

Smerujeme k hradu Dobrá Voda. Sú to už len zrúcaniny. V kombinácii s okolitým lesom a peknými výhľadmi rozhodne ale robia pozoruhodný dojem. Zároveň sme informovaní, že sa pohybujeme v jednej z najaktívnejších slovenských seizmologických oblastí. V tejto časti Slovenska zemetrasenia nie sú tak neobvyklé.

Hrad Dobrá voda

Hrad Dobrá voda

Najskôr sa vyberieme príjemnou poľnou cestou. Onedlho sa cesta akosi stráca a my sa už určitú chvíľu predierame húštinami. Všetci však dôverujeme Tomášovým orientačným schopnostiam ( alebo skôr google maps :D), veselo pokračujeme ďalej a cestu znova nachádzame.

Cestičkami na Katarínku

Spoločný čas strávený na čerstvom vzduchu, aktívny pohyb, či prekonávanie prekážok v podobe spadnutých stromov a zablatených potôčikov bezpochyby utužujú partiu. Počas cesty je dostatok priestoru na vtipy, pozdieľanie sa o rozličných zážitkoch, či dokonca hlbšie rozhovory o živote. Taktiež je to perfektná príležitosť spoznať nových zaujímavých ľudí. Všetci tu máme minimálne jedno spoločné – zablatené topánky! 😊

Miestne zvery

Ako bonus, pokecať sa dá aj s miestnymi zvieratkami ako sú kozy, srnky a… hm možno je niekedy lepšie príliš sa nezamýšľať, čo všetko tu ešte žije. Radšej sa bláznime na lúke a skúšame svoje sily tlačením slamových balíkov. Príliš sa nám nimi však pohnúť nepodarilo, tak sme sa tu aspoň odfotili. 😊

Na lúkach

Pokračujeme na jedno z najzaujímavejších miest – ruiny starobylého Kostola a Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. Uskutočňuje sa tu projekt, ktorým sa mladí ľudia formou letných táborov snažia zachrániť tento kláštor pred ďalším pustnutím, rúcaním a oprášiť jeho búrlivú históriu. Pokoj a dobro idú z tohto miesta!

Kostol a kláštor svätej Kataríny

Nachádzame tu ideálne miesto na oddych a jedlo. Každý vyťahuje svoje zásoby v nádeji, že naspäť pôjde s ľahším ruksakom a plnším žalúdkom. Skvelé je, že hádam každý priniesol viac ako by bol schopný zjesť a neváha sa s tým podeliť. Tomáš konštatuje, že nabudúce to možno skúsi s prázdnym batohom a my sa oňho postaráme.

Trať do neznáma

Spokojní sa pomaly vraciame naspäť. Celá trasa netrvala viac ako 6 hodín chodenia. S prestávkami sme skončili podvečer v Dechticiach, odtiaľ sme sa už vedeli dopraviť do Bratislavy. Celá akcia bola výborne naplánovaná, nízkonákladovo a tak aby to zvládol naozaj ktokoľvek. Išlo o 19 kilometrov s minimálnym prevýšením (všetky ostatné parametre našej trasy nájdeš tu).
Proste taký správny začiatok našich jesenných aktivít!

Keby si chcel vidieť aj viac z tejto super akcie, pozri si naše video:

Viac o Turistickom tíme UPeCe nájdeš tu: http://bit.ly/tupci-upece

Report z tejto akcie pripravila Mária