Veru, tak je. Trpíš ňou. Zarmucuje ťa a ženie k stavom úzkosti. Občas sa sám seba pýtaš, ako sa tváriť, že je všetko v poriadku. Vlastne, čo si budeme hovoriť, tváriš sa tak. A väčšmi sám seba presviedčaš, že v poriadku ozaj si. Tak ale, skús si položiť ruku na srdce a povedať pravdu, aspoň sám sebe…

Hovorím o zatrpknutosti. Pliage, ktorá v človeku vytvára mnoho negatívneho. Ťažoba, ktorá ničí. Potláča to trvalé a vzácne. Na povrch vynára len zlo a ničotu. Čo s tým? Ako ďalej?

Určite vieš, o čom vravím. Stretol si sa s tým. Človek, ktorý v sebe nosí toľko zla, bôľu či ťažkostí, že ich už uniesť sám nedokáže a tak si vyberie tú „ľahšiu“ cestu. Cestu, po ktorej ale kráčať je náročnejšie, než sa zdá. Nabaľovanie všetkého, čoho sa poväčšine snažíme odbremeniť. V tomto prípade sa to však stáva neurčitým pravidlom.

Tak sa to vlečie a vlečie, až človek jedného dňa zistí, že je na pokraji zrútenia toho, čo si mi myslel, že dokáže zniesť. Neznesie už nikoho a nič. Avšak, to ešte stále nie je to najhoršie. Najväčšie samotné bremeno je, že človek si to len ťažko dokáže priznať. Priznať, že trpí žiaľom, bolesťou, nenávisťou, zlom, negatívnymi myšlienkami. A toto je presne tá zatrpknutosť. Strach odísť so svojej „komfortnej“ ulity spôsobu žitia. Strach z toho, že keď budem iným človekom, život bude náročnejší. Ale náročnejší pre koho? Pre neho samého? Pre okolie?

Ísť tou najjednoduchšou cestou nie je úspech. Ale rozhodnúť sa o vlastné prekonanie, to je už samotná výhra. Každý z nás sa môže jedného dňa ocitnúť v takejto fáze života. Presne vtedy, keď má chuť všetko zabaliť. A možno je roky pohltený temnotou a hnevom. Ale ver mi, že nikdy nie je neskoro začať. Nikdy nie nie neskoro zabudnúť na všetko to, čo ťa ťaží.

Ako? Prečo? Má to zmysel? Možno si neklásť otázky, ktoré sú aj tak márne. Na jedinom záleží. Na vôli odpustiť a prelomiť ťarchu, ktorá je v nás zakorenená. A zrazu si uvedomíš, že kľačíš pod krížom a si taký dotknuteľný, že len láska ti dáva zmysel, že zatrpknutosť ti v mnohom bránila. Vďaka nej si prišiel o veľa, ale bez nej už konečne môžeš zakúšať život so všetkými jeho radosťami.

____________________________

Zuzana Wagnerová