1. Problémy: Je niekto, kto ich nemá?

Problémy máme všetci. Môžu sa líšiť množstvom, rozličnosťou a intenzitou, ale ak žijeme v tomto svete, máme všetci toto spoločné dedičstvo a skúsenosť.

Ak ide o problémy, aký je medzi nami rozdiel? Jednoducho, niektorých ľudí problémy trápia a celkom ich opanúvajú, kým iní sa s problémami vyrovnávajú, zvládajú a ovládajú ich. Niektorí ľudia sa so svojimi problémami vyrovnávajú tak dobre, že sa nám zdajú bez problémov.

Jedným z prvotných cieľov akéhokoľvek poradenstva a psychoterapie je pomôcť jednotlivcom, manželstvám a rodinám, ktoré sa nedokážu s problémami vyrovnať, aby si vedeli pomôcť. To znamená, že si svoje problémy musia uvedomiť, vyhmatať ich a začať s nimi niečo robiť, vyskúšať alternatívne možnosti konania, rozhodnúť sa a ísť za tým rozhodnutím až do konca – pokračovať v živote.

U jednotlivca, v manželstve alebo v systéme rodiny, povedzme, že došlo k nejakému zlomu. Treba preto pouvažovať o spôsobe, ako to napraviť. Nevyjasnenosť a strata dôvery podmínovávajú daný potenciál uzdraviť sa a vyvíjať normálnu činnosť. Ľudí pohlcujú ich problémy, strácajú kontrolu nad sebou a problémy ovládajú ich. Keď stratia nad sebou kontrolu, začínajú sa cítiť bezmocní a príde sa o nádej. Začína neurčité tiesnivé napätie pri predstave alebo predtuche dajakého nebezpečenstva bez konkrétnej podoby a prichádza depresia, a tie naďalej prekážajú zdravému usudzovaniu. Ľudí sa začína zmocňovať panika a snažia sa veci okamžite a rýchle riešiť. Takýchto riešení, pravda, niet, a tak ľudia strácajú nádej.

Ľudské bytosti sú veľmi vynachádzavé pri vymýšľaní najrozličnejších spôsobov ako sa vyhnúť, alebo ako ujsť problémom. Občas svoje problémy odsúvame bokom, čo je niekedy potrebné. Keď sa to však stane skôr pravidlom než výnimkou, smerujeme k ťažkostiam. Ľudia, ináč celkom rozumní, sa vtedy rozhodujú iracionálne a nahrádzajú obyčajne jedno zlé rozhodnutie iným, tiež zlým. Prevláda negatívne myslenie a cítenie, konajú iracionálne a nezmyselne. Takéto správanie pokladáme za neurotické.

V mnohých z týchto situácií sa problémy intenzifikujú a vznikajú hlbšie osobné ťažkosti často preto, že sme nedbali na znamenia, ktoré nás varovali. Napríklad, jednotlivci, ktorí sú nešťastní zo seba i zo života vôbec, môžu obviňovať iných, môžu mať depresie a psychosomatické ťažkosti, ako je časté bolenie hlavy, žalúdočné vredy, bolesti v hrudi. To všetko je z toho, že svoje životné stresy nemali vo svojich rukách. Môžeme si všimnúť roztržitých, nepokojných manželov a manželky. Pretože ich manželstvo neuspokojuje, hľadajú si iných ľudí, alebo sa nadmerne angažujú v iných oblastiach – náboženských a užitočných. Deti, ktoré vyčíňajú v škole, alebo nenadväzujú vzťahy so svojimi rovesníkmi, ktoré sú utiahnuté alebo spurné, odrážajú nielen ich vlastné ťažkosti, ale aj ťažkosti rodiny, ktoré môžu byť nepatrné, skryté alebo popierané.

Takže rozdiel medzi tými, ktorí sa s problémami vyrovnávajú, a tými, čo ich nezvládajú, je často rozdielom medzi tými, ktorí sa na svoje problémy pozreli priamo, a tými, ktorí sa na ne otvorene nepozrú. Keď sa problémom vyhýbame, nakoniec nás obyčajne, skôr či neskôr, ovládnu a premôžu. Keď sa však na svoje problémy pozrieme otvorene, dostávame sa k pochopeniu reality a realita, aj keď akokoľvek drsná a bolestivá, nás zachová mentálne, emočne a duchovne zdravými.

Pravda, je vždy dôležité pripomínať si, že bolesť je súčasťou procesu rastu. Ako hovoria Anonymní alkoholici: “Bez bolesti sa nič nezíska.” Bolesť, či už fyzická alebo psychologická, je skutočne pozitívna, lebo ukazuje, že niečo nie je v poriadku, niečo treba zmeniť, s problémom treba niečo robiť. Ak by sme nepociťovali bolesť, chýbal by nám systém na odkrývanie problémov. Nič by nás nepobádalo k zmene a napokon by sme sa vnútorne rozpadli, pretože všetci máme problémy, všetci trpíme úzkosťou, depresiou, frustráciou. Máme ich však vo vlastnej moci, ovládame ich my, aspoň vo väčšine prípadov, alebo častejšie ovládajú ony nás?

Tak isto je to s našimi neistotami. Nikto nie je celkom bezpečný. Môžeme mať občasné obdobie stability. Stabilita sa však často naruší pri úsilí o jej vyššiu úroveň. Naša neistota ohľadom bezpečnosti nám pomáha uvedomovať si svoju konečnosť a obmedzenosť tohto sveta. To nás zasa núti premýšľať o oblasti za hranicami ľudskej istoty, o trvalom mieste istoty, ktoré my kresťania nazývame nebom, kde s Bohom vládne konečný pokoj a istota. Keď však poznáme nedostatky bezpečnosti a priznáme si ich, pomáha nám to poznať samých seba a podnecuje k ďalšiemu rastu.

Neistota a neurčitosť sú zložkami našej normálnej existencie, nemôžeme sa im vyhnúť. Dôležité je však to, ako ich spracúvame, ako ich využívame pre svoj rozvoj a dozrievanie. Keďže život je dynamický proces, náš zápas s nedostatkom bezpečnosti vytvára v nás nový život: nezápasiť znamená ostávať v stave nečinnosti, ustupovať a stať sa problémovým.

V Ježišovom podobenstve o talentoch dal pán päť talentov jednému sluhovi, tri druhému a jeden tretiemu. Keď sa neskôr vrátil z cesty, žiadal vyúčtovanie. Sluha, ktorý mal päť talentov, získal ďalších päť. Ten, čo mal tri, zveľadil ich a získal ďalšie tri. Avšak sluha, ktorý mal jeden, svoj talent zakopal a dal pánovi iba ten jeden, lebo sa bál, že ho stratí. Pán pochválil prvých dvoch sluhov, ale pokarhal tretieho, že nezískal viac. Keď sa bojíme pozrieť sa na život priamo, riskujeme, že ho stratíme.

Ak nás ovláda neistota, utekáme od života, vyhýbame sa rizikám a odmietame zúčastňovať sa na činnosti ľudí, neberieme na seba žiadnu zodpovednosť, ktorá by sa spájala s obavami alebo možnosťou, že zlyháme. Výsledkom toho je, že sa stávame ešte neadekvátnejšími, strácame sebadôveru a úctu k sebe.

Pri všetkých našich problémoch je vždy dôležité, aby sme si uvedomili prítomnosť Boha v nás. Nesmieme s nezrelým, ba infantilným náboženským postojom predpokladať, že Boh naše problémy zázračne vyrieši. Skôr si máme uvedomovať, že Boh nás cez ne prevádza, podopiera a posilňuje na ceste. Musíme mať tiež stále na mysli, že Boh obráti aj zlo na dobro, že dôvera v Boha prináša dôveru v seba a nádej; dôveru, že si so svojimi ťažkosťami poradíme, že Boh nám dal schopnosť zvládnuť život, pravda, ak túto schopnosť aj využijeme. Naša neistota môže byť alebo prostriedkom podnecujúcim k aktivácii nášho potenciálu, alebo prostriedkom odstrašujúcim, pretože na ňu odmietame reagovať.

Kristus sa nestal človekom, aby nám problémy odňal, ale aby nás naučil zvládať ich, a tak žiť zodpovednejšie. To je tá bohatá duchovná dimenzia, ktorú sme zdedili. Keď to jasne pochopíme, nájdeme v našom živote a našich problémoch hlbší význam a budeme môcť viac ovládať svoj osud a svoju spásu.

Martin H. Padovani dospel po rokoch poskytovania poradenstva ľuďom, ktorí mali problémy, k vyjasneniu takejto veci: Ľudia, ktorí mali zdravú a zrelú vieru, mali na zvládanie svojich problémov dostatočný podporný systém, využívali nielen svoj ľudský, ale tak isto svoj duchovný potenciál.

Túto duchovnú dimenziu zvykneme niekedy zanedbávať. Tým sa sami znehodnocujeme. Bohužiaľ, často náboženská neznalosť alebo neurotické náboženské názory ničia naše duchovné sily. Namiesto zhojenia prináša potom náboženstvo skomolenia, ktoré naše problémy ešte sťažujú.

Pre veriaceho človeka, ktorý vyhľadá odbornú pomoc niekde v ambulancii je veľmi dôležité, aby odborník, ktorý mu poskytuje pomoc nepopieral, alebo nebral na ľahkú váhu duchovnú dimenziu človeka, najmä ak klient má o ňu záujem. Čím ďalej tým viac odborníkov začína uznávať a podporovať duchovnú stránku svojich klientov. Naozaj, problémy máme všetci, ale živá viera môže spôsobiť rozdiel v tom, ako ich využívame vo svoj prospech.

Otázky na zamyslenie:

Ako sa vyrovnávam s problémami?

Som ochotný v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc?

Nespolieham sa príliš na Boha, že mi vyrieši problémy?

Podľa Martina H. Padovani pripravil Ján Štefanec, SVD