15. Otčenáš – moja prvá modlitba

Pri našom poslednom stretnutí sme hovorili o dôležitosti miesta, času a osobnej disponovanosti pre modlitbu.

Dnes sa dostávame k ďalšiemu pravidlu, ktoré by sme mohli sformulovať takto: Vďaka Ježišovi Kristovi, ktorý mi dal vzor modlitby, modlitba OTČE NÁŠ by sa mala stať mojou prvou modlitbou.

Zastavme sa aspoň na chvíľku teraz v závere pravidiel modlitby pri tomto Ježišovom majstrovskom veľdiele. Modlitbu Otče náš, nám Cirkev slávnostne odovzdala v okamihu nášho Krstu. Je akoby vlajkou kresťanského života, perlou medzi všetkými modlitbami.

Ani jedna modlitba sa toľko nerecituje ako práve modlitba Otče náš, pretože sa ju modlí približne miliarda ľudí a recituje ju každý deň.

Zároveň však možno dodať, že je najmenej pochopenou modlitbou, pretože Otče náš je ťažká modlitba. Bolo by zbytočné to zakrývať.

Preto prvú vec, ktorú chcem dnes zdôrazniť je toto: Je potrebné, aby sa aspoň raz v živote urobilo dôkladné štúdium tejto modlitby. Kto necíti potrebu študovať Otčenáš, myslím že nemôže o sebe povedať, že túži byť dobrým kresťanom.

Nepoznať do hĺbky modlitbu Otčenáš poukazuje na malú lásku k Pánovi.

Je to veľmi slabučký – ba až slabulinký kresťanský život. Musíme poznať Otčenáš, a preto, aby sme ho poznali, potrebujeme venovať časť z nášho času jeho hlbšiemu štúdiu.  Existujú mnohé knihy pre všetky stupne kultúry o modlitbe otčenáš. Je naozaj potrebné zobrať do rúk niektorú z nich a začať.

Ježiš povedal: Vy sa ale modlite takto… Ak nám Ježiš chcel dať nejaký vzor modlitby, tak je jasné, že je to potom v prvom rade modlitba Otčenáš a je prvoradým modelom pred všetkými ostatnými modlitbami.

Nijaká modlitba, ak nie je pochopená, nemôže byť vzorom – modelom. Poviete: Všetci ju predsa poznáme – Otče náš. Je však plný hebraizmov a semitských výrazov, ktoré sú nám veľmi vzdialené. Ak ju teda nebudeme študovať a vysvetľovať, ako sa ju potom môžme modliť?

Bola nám zverená slávnostne pri Krste, bola modlitbou apoštolov, pretože im ju dal sám Ježiš na ich vlastnú žiadosť. Je to modlitba nie na recitovanie, ale na konanie a meditovanie.  Skôr by sme mohli povedať, že je to dráha – cesta pre modlitbu ako modlitba sama, pre toho kto ju medituje.

Som presvedčený, že všetci čo sme tu sme schopní odkryť čaro tejto modlitby Otčenáš vtedy, keď jej budeme schopní venovať aspoň hodinu, ale momentálne teraz to nie je možné, lebo hodinové kázne už dávno nebývajú… Hodinu meditovať o tejto modlitbe… kto dokáže venovať hodinu tejto modlitbe začína chápať krásu tohto šperku modlitby od Ježiša.

Aspoň malá reflexia, ktorá by nám pomohla začať: Napríklad prvé dve slová: Otče náš sú veľmi dôležité, pretože obsahujú v sebe jedno veľmi dôležité pravidlo. Slovo Otče – Otec v nás vzbudzuje dôveru, otvorenosť srdca k Bohu, ako keby bol našim otcom.

To bolo prvé pravidlo modlitby: Ak chceme vstúpiť do kontaktu s Bohom, je dôležité, aby sa Boh stal živou osobou, ktorá nás miluje a čaká na našu lásku. Som to ja osobne, ktorý musím preniknúť dobre do tohto konceptu Otec. A keď som naozaj dobre prenikol, môžem sa vydať na cestu modlitby, môžem v nej pokračovať, lebo viem čo robím.

Druhé slovo náš nás pozýva veľmi myslieť na bratov v modlitbe. Je to zjednotenie sa s Kristom, ktorý sa stále modlí za nás. V tom náš je skryté, že sme vždy prítomní v modlitbe iných. Nikdy nie sme izolovaní. Na našich ramenách nesieme všetkých našich bratov a sestry. V Kristovi sme vždy všetci spojení a zjednotení. Toto náš znamená ešte ďalšiu vec, že vždy máme so sebou Krista keď sa modlíme. Toto nám potom otvára srdce k dôvere, radosti, hĺbke.

Ešte jedno zamyslenie sa: Otče náš je rozdelený na dve časti. Prvá sa vzťahuje na Boha, druhá sa vzťahuje na nás ľudí. Je to dôležité rozdelenie: prvá časť sú zákony modlitby – pohľad na Neho, potom pohľad na mňa; srdce jemu, myšlienka na mňa. Centrom modlitby je Boh. Keď je centrom modlitby Boh, môžme sa potom zaoberať aj našimi problémami a predstaviť ich Bohu. To čo by nás však malo najviac fascinovať na modlitbe Otče náš je to, že je to modlitba lásky. Pozostáva zo siedmych zvolaní a všetkých sedem je aktom lásky. Celá modlitba je aktom lásky a je hlbokým Kristovým učením o láske. Keď sa modlíme, milujeme.

Dona Gasparina sa skupina mladých pýtala ako môžu prežiť hodinu živej modlitby. Poradil im, aby sa modlili Otčenáš a meditovali ho ako modlitbu lásky.

Aj my to môžme niekedy vyskúšať. Rozdeľme si hodinu na štyri časti. Prvých pätnásť minút nazvime oboznámenie sa s modlitbou pripravenie sa na modlitbu a použime na to prvé dve slová Otče náš. To nás pripraví.

Keď sa zahĺbime nad tým, čo znamená Otec a čo znamená Náš, budeme sa modliť s inými, za iných s Kristom.

Druhú štvrťhodinu venujme adorácii. Môžu nám byť potrebnými tieto tri vety Otčenáša: posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja.

Sú to tri hlboké vzory adorácie. Boh v centre našej existencie.

Tretiu štvrťhodinu by sme mali venovať proseniu. Možno na to použiť práve tieto slová: chlieb náš každodenný daj nám dnes. Do tejto prosby potom zahrňme všetky naše prosby. Každodenný chlieb znamená potreby dneška. Nielen samým chlebom je živý človek… máme veľa iných potrieb či už fyzických, duchovných, psychologických. Koľko ich len máme – prednesme ich všetky pred Bohom v našej adorácii a dajme pozor na tú každodennosť. Nie na zajtra, alebo na týždeň, ale na dnes. Pre dnešný deň prosme. Ak budeme žiadať pre dnešný deň to, čo naozaj potrebujeme, pravdepodobne budeme spolupracovať s Bohom. Boh nám môže pomôcť. Nežiadajme zbytočne „do foroty“ Žiadajme pre dnešný večer, alebo zajtra pre prvú časť dňa… Pane zachráň ma na dve hodiny od preklínania ak som tým preniknutý až do špiku kosti – len takto možno spolupracovať s Bohom. A keď sa skončia dve hodiny prosme na ďalšie dve… Určite to pôjde.

Posledná štvrťhodina by mala byť venovaná odpusteniu: Odpustenie by bolo potrebné žiadať na začiatku modlitby, ale tu ho Ježiš zaradil až na koniec. Ono je dobré aj na konci, pretože odpustenie ma privádza k životnej praxi celého dňa. Pomáha vyjsť z modlitby do konkrétneho postoja počas dňa. Odpusť nám ako my odpúšťame a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Tri modlitby odpustenia. Odpusť nám, ako my odpúšťame, nás privádza rovno do praxe. Ak máme my odpustiť niekomu, prosba neuveď nás do pokušenia nás stavia zoči voči vlastnej osobnej zodpovednosti. Zbav nás zlého nás stavia do pozoru pred mocou zla. Je to praktický spôsob ako sa pripraviť na prežitie dňa. Možno ju odporúčať všetkým, aby jej aspoň raz venovali hodinu a pochopili krásu i silu tohto klenotu medzi modlitbami.

Navyše je to ekumenická modlitba, ktorá rúca bariéry medzi kresťanmi a robí z nás jednu rodinu.                                       

Otázky na zamyslenie:

Zamyslel som sa už niekedy hlbšie nad modlitbou Otčenáš?

Viem si nájsť na modlitbu viac času, ako si len splniť každodennú povinnosť?

Som si vedomý, že pre úspešný život modlitby potrebujem správne rozumieť prvým dvom slovám z Otčenáša?

Je odpustenie to, čo žiadam pre seba a zároveň ponúkam iným?

Pripravil: Ján Štefanec SVD