UPeCe Bratislava :: NASPAK s Jojom Bachanom

Večne dobre naladená bezodná studnica nápadov, takto nejako by sme popísali Joja my. Počas uplynulého roka ste ho mohli stretnúť najmä na recepcii či v iných priestoroch UPeCe ako koordinátora 20. generácie. Zisťovali sme čo robí teraz a ako si bude pamätať rok svojej koordinátorskej služby.

Slávnosť Te Deum bola oficiálnym ukončením školského roka i Tvojej koordinátorskej služby. To však neznamenalo koniec Tvojho pôsobenia v UPeCe, alebo sa mýlime? Čím žiješ posledné týždne?

Ahojte, priatelia! Hneď na začiatku vám chcem upresniť, ako vyzeralo moje posledné pôsobenie v UPeCe, takzvaná labutia pieseň, keďže sa momentálne už nenachádzam v Bratislave. Takže poďme späť do minulosti, presnejšie o rok a pol.

Ešte predtým, ako prišla ponuka na túto službu koordinátora, mal som aj so svojou Jankou jeden sen. Tým snom bolo vycestovať do sveta cez naše posledné „študentské leto“, keďže sme sa obaja chystali do posledného ročníka vysokej školy, pevne veriac, že to bude naozaj ročník posledný. :) Keď neskôr prišla ponuka na službu od o. Stanka, myslel som si, že bude nereálne uskutočniť aj tento náš spoločný sen, („Nemaj veľké sny, lebo budeš sklamaný!“, ževraj) pretože služba koordinátora trvá až do konca augusta. Avšak Boh k nám bol milostivý a dodal nám odvahu a silu kráčať za týmto snom. Sen sa stal skutočnosťou, a ja vám teraz píšem z Ameriky. Sme tu vďaka programu Work and Travel. Chcem sa veľmi, ale naozaj veľmi a úprimne poďakovať mojim bratom v službe a našim duchovným otcom, že mi tiež pomohli pri plnení tohto sna.

Práve aj môj skorší odchod urobil moje posledné dni v UPeCe veľmi silnými, dojemnými a nostalgia sa veľmi ľahko prerývala na povrch cez moje oči. Adamko a Ajka nás boli zaviesť na letisko. Veru, mal som čo robiť, aby som nedal na sebe poznať, že mi to všetko zrazu prišlo ľúto, no dievčatá také silné neboli. Nemohol som tomu uveriť. Tá chvíľa naozaj nastala.

Prečo? Lebo posledné dni, hlavne od Te Dea, už boli veľmi uvoľnené. Často sme zostali s chalanmi neskoro do noci pri pohári vína, debatovali sme a vymýšľali nové a nové veci. Čakali ma štátnice a vy všetci ste ma v tom veľmi podporovali. Akosi sa všetky tie veci diali ako z rýchlika. Len radosť a vďaka. Plány na letné brigády v upecku. Skvelé chvíle aj s novými koordinátormi, ktorí sa veľmi usilovne pustili do poznávania zodpovedností a úloh koordinátorov. Toto boli moje posledné chvíle v UPeCe. Tak ako sme spolu celý rok tvorili a dokončili obraz UPeCe z puzzle, tak sa môj obraz KOO stal úplným 20.6 2019. (Posledná zmienka výskytu Joja na území SR).

To bolo „krátke“ ozrejmenie, kde som a čo som. No a moje posledné týždne vyzerajú asi tak, že sme stále v intenzívnom kontakte s chalanmi, posielajú mi fotky ako výletujú a makajú v upecku, a sem tam, im pošlem aj nejaký môj nápad. Avšak, z veľkej časti pracujem v jednom rybárskom klube na brehu krásneho jazera, obklopený nádhernými zelenými horami v štáte Vermont. Po práci zväčša hneď skočím do vody a využívam tento pokojný a požehnaný čas na prípravu svadby a plánovanie najbližšej budúcnosti. Dúfam, že sa uvidíme na Veni Sancte! („Maj veľké sny, kráčaj za nimi!“, tak!)

V čom Ťa táto služba posunula? Čo Ťa naučila?

Táto služba ma posunula v službe. Môže to znieť trochu hlúpo, ale je to tak. Tak ako keď cvičíte kliky, keď začnete ledva spravíte 20, no ak vytrvávate a neochabujete dlhší čas spravíte ich 200. Ak sa ma niekto spýta na začiatku: „Čo robíš?“ Odpoviem: „Robím kliky.“ Ak sa ma niekto spýta na konci: „Čo si robil?“ Odpoviem: „Robil som kliky.“ Áno, služba koordinátora nie je o fyzickom cvičení (Pozdravujem účastníkov ranných power tréningov), ale tak ako v ňom, ide v koordinátorstve o to, aby ste neustále robili čo si na začiatku zaumienite. Trpezlivo, proaktívne a s myšlienkou na koniec. Po malých krokoch. Po tomto roku hodnotím to, že čo bolo pre mňa 100% na samotnom začiatku (prirovnanie ku 20 klikom), je len zlomok toho, čo je u mňa 100% teraz. A pritom som stále robil len to, čo som vedel a ako som vedel najlepšie, vždy na 100%.

Naučil som sa však aj to, že v každom jednom človeku je oveľa viac, než si on sám o sebe myslí. A práve služba, ktorá mu bola zverená v ňom odkryje ďalšie periférie jeho talentov. Je to služba, ktorá je kľúčom k tomu, aby človek v sebe objavil nepoznané. Videl som mnohých ľudí, ktorí prichádzali do UPeCe. Tých, ktorí prijali službu a boli v nej na 100%, celým srdcom a aj tých, ktorí len UPeCe využívali na zabitie voľného času a zábavu. Tak ako som ich videl prichádzať do UPeCe, videl som medzi nimi značný rozdiel, keď som odchádzal. Preto Vás chcem povzbudiť. Zveľaďujte to, čo vám bolo zverené! Hoc som vedel, že aby kvietok rástol potrebuje vodu, naučil som sa nečakať na druhých, ale sám vstať a ísť ho poliať. Aby si zmenil malý kúsok seba okolo, nemusíš byť milionár, stačí mať len otvorené srdce.

Počas roka si so zvyškom koordinátorov žil na jednom byte. Určite ste zažívali nielen pekné, ale aj náročné chvíle. Ako si zvládal robenie kompromisov s ostatnými koordinátormi?

Ja by som rád napísal aj o tých krásnych chvíľach. Veď ich bolo toľko veľa. Napríklad keď nám Andy zobral službu v sobotu a my sme všetci išli na „rodinný teambuilding“ do prírody. Jój…

Ale ak chcete radšej vedieť ako sme zvládali náročné situácie, tak teda:

Rozprávali sme sa a modlili sme sa spolu, a veľa. Modlitby a rozhovory nielen o UPeCe, ale aj o sebe, svojich plánoch, pocitoch, atď. Náročné to niekedy začalo byť preto, lebo sme sa nerozprávali a nemodlili. Nemyslím si však, že by sme nejako extra robili kompromisy, práveže vo väčšine vecí, ktoré niekto chcel spraviť sme sa podporili. Ak prišla nejaká vážnejšia vec, vždy sme to v našej päťke rozobrali a snažili sa nájsť všetky plusy a mínusy, a potom sme hľadali najlepšie možné varianty. Fajn bolo aj to, že do niektorých vecí sme zasvätili aj naše drahé dievčatá a mali sme ďalšie dôležité pohľady na vec. Samozrejme, potom sme s týmito variantmi vždy išli za správcom.

Za mňa osobne, nemám rád kompromisy. Beriem ich ako nudné a nutné riešenia. Ja uberiem zo svojej predstavy, ty však musíš ubrať z tej svojej predstavy! „Vuala“, máme kompromis. Môžete si pozrieť význam slova kompromis. Ja som však toho názoru, že kompromis nie je najlepšie riešenie. Ak majú dvaja ľudia odlišné názory, treba si sadnúť, možno aj otvoriť fľašu vína a povedať každý svoje predstavy, riešenia a postupy. Potom možno nájsť tretiu najlepšiu možnosť, berúc do úvahy všetky pozitíva, ktoré prinášame do riešenia obaja. Je to výhra ako pre mňa, tak aj pre teba a v konečnom dôsledku pre všetkých. Stojí to viac úsilia, no výsledky sú mnohonásobné a z ovocia, ktoré to prinieslo sa môžu tešiť všetci.

Avšak, čo sa týkalo menších rozhodnutí, vychádzali sme z jednotného nastavenia. Mávali sme pravidelné porady. Rešpektovali sme, ak niekto musel rýchlo o niečom rozhodnúť. Napríklad bol na službe sám a niečo bolo nutné a naliehavé. Snažili sme sa však pochopiť situáciu, na základe čoho a prečo tak rozhodol. Ja len pevne dúfam, že všetky tieto veci mi budú aj naďalej pomáhať, hlavne v mojom manželstve.

Koľkokrát si zabudol na svoju službu na recepcii? Aká najlepšia príhoda sa Ti s tým spája?

Tak, na službu na recepcii som nezabudol nikdy. Horšie však bolo, že sa párkrát stalo niečo neočakávané, čo oddialilo začiatok mojej služby. Hlavne čo sa týka služieb večerných. Spomínam si, ako som si zabudol nabíjačku na notebook v škole. Bol to piatok, prišiel som na to až keď som sa chystal na službu. Ak by som nezareagoval hneď, nemal by som celý víkend ako nabiť notebook. Diplomovka by sa teda asi veľmi nepotešila a ani ja nie. Poprosil som Mareka či mi nemôže zobrať službu kým sa nevrátim, a do slova som letel do školy. Trvalo mi to asi len 15 minút, tam a späť. No potom to bolo na mne vidieť až do polnoci. Alebo ešte jedna taká príhoda, keď som prišiel z veľkého nákupu o 18:45, veci som nechal v kuchyni a šiel sa preobliecť. No, a keď som sa vrátil, všetky veci v kuchyni popadali na zem a jedna polička (nie prvý raz) zletela tiež dole. Bola to proste pod pásovka (od poličky vo výške pásu). Vtedy som bol mierne nahnevaný, no dnes sa nad tým len pousmejem. Alebo, ak mám spomenúť aj poobednú službu. Sem tam som si všetky veci pripravil pred službou, pustil hudbu do Libressa a pred službou som skočil do samošky na nejaké malé jedlo a twistera. Potom to bola riadna sranda otvárať upecko zvonka o 13:00. Iba som sa spýtaľ ľudí, či ešte upecko neotvárajú a že to musí byť riadne nezodpovedný koordinátor čo má službu, keď musím otvárať ja. Tváril som sa tak znechutene a potom boli ľudia riadne prekvapení, keď som na recepciu zamieril ja. A ešte jednu milú vec vec spomeniem. Raz za čas sme si nechávali prekvapenia na recepcii, v podobe cukríkov, odkazov, čipsov, alebo že sme službu začali skôr ako sme mali. Preto to bolo niekedy aj veľmi milé a povzbudzujúce ísť na službu. Nikdy, nikdy neísť na službu niečim podráždený,… hoc som to vedel, nie vždy som to aj dodržal, a práve tieto veci to dokázali niekedy zmeniť. Vďaka chalani!

Vieš porovnať prvý a posledný mesiac Tvojej koordinátorskej služby?

Viem. A určite viete aj vy. Stačí sa pozrieť na môj príspevok „DOPREDU“ zo septembra, a porovnajte si toto „NASPAK“, aký som tu výrečný… (smiech)

Mohol by si sa s nami podeliť o pár rád pre menej priebojných, pre ktorých nie je úplne jednoduché začleniť sa do nového živého spoločenstva akým je UPeCe?

Jasné, že sa môžem podeliť. Pre každého z nás (teba i mňa) je cesta do UPeCe iná. Presný návod a popis ako som sa do UPeCe dostal ja, pre teba určite nebude platiť, pretože pre teba je pripravená úplne iná a jedinečná cesta. Nezáleží však na tom, či si tento rok prvák, alebo už si v Bratislave dlhšie… No, ak chceš predsa nejakú inšpiráciu, pomôž si týmto. Pamätaj však na to, že každý si píše svoj životný príbeh sám. Je to v tvojich rukách.

Tu je pár odporúčaní:

Môžeš/Určite sa prihlás na UPeCe Camp. Budú o tom oznamy a plagáty. Ak prídeš sem tam na omšu, určite to neprepočuješ. Využi tiež možnosti Tour de UPeCe.

Môžeš/Neboj sa prísť za koordinátorom, ktorý sedí na recepcii. Je tam pre teba a všetko ti s láskou a trpezlivosťou ukáže a vysvetlí.

Môžeš/Príď si aj počas dňa dať kávu do Libressa, alebo si príď zahrať bedminton.

Môžeš/Využi ponuky aktivít, ktoré upecko ponúka.

Na záver jedno z mojich obľúbených:

Môžeš/Určite príď na Ranné chvály alebo Modlitbu chvál v pondelok. No a keď už tam prídeš, po skončení sa obzri vpravo a vľavo. Len sa jemne usmej na ľudí, a choď za tým človek, ktorý viedol modlitbu. Povedz mu, že by si chcel prísť na stretko. Nemusíš hneď čeliť tomu, že by si stál niekde len tak so založenými rukami. Môžeš sa spýtať len jednu jednoduchú otázku.

Čo by si rád odkázal 21. generácii koordinátorov?

Bratia, trimce še!

Takže v prvom rade, ak sa bratku dostaneš až sem, napíš mi. Máš u mňa kofolu, kávu alebo pivo ( podľa tvojho výberu), a môžeme pokecať o čom len chceš (Ponúkam UPeCe témy alebo aj psychologickú hygienu). Ale isto! A mimochodom, ste riadne super partia!

No, a teraz z tých vážnejších vecí. Život v plnosti znamená žiť každú oblasť svojho života naplno. Na 100%. Je to ťažké, ale stojí to za to. Poznám pár ľudí, ktorí si povedali, že do upecka dajú všetko a ostatné veci na tento rok odložia, a veru, potom ich to dobehlo a nakoniec už ani upecko nezvládali, tobôž nie, ak si dali na prvé miesto niečo iné. Si koordinátor, ale aj syn svojich rodičov, priateľ svojej milej, študent na vysokej škole a určite budeš potrebovať mať aj čas pre seba, stíšiť sa a načerpať. Do všetkého choď na 100%. Lebo ak začneš čo len jednu z tých sfér zanedbávať, už nebudeš žiť život v plnosti, ale len život toho, čo ti ostalo. Nevrav, že sa to nedá. Pamätaj na to, že preto funguje UPeCe tak ako funguje, lebo je to hlavne duchovné miesto a tebe bola zverená služba aj s duchovným rozmerom. Nie je to obyčajná „neziskovka“ a ty nie si obyčajný manažér. Boh dokončí dielo ktoré v tebe začal. „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“ Ef 6,12.

V podstate, celá tá 6. kapitola listu Efezanom je ako pre koordinátorov stvorená.
Žehnám Vám! Aby ste boli požehnaní a aby ste sa stali požehnaním všade tam, kde budete!