Volám sa Kristián (väčšina ma volá Kiko) a som obyčajný 22 ročný chalan z Oravy, konkrétne z malebnej dedinky Liesek. Aktuálne študujem aplikovanú informatiku na FEI STU a začínam svoje inžinierske štúdium. Moja cesta do UPeCe bola trošku zložitejšia. Počas prvých 2 rokov môjho štúdia som sem nazrel len počas svätých omší. Samotné UPeCe ma zlákalo hlavne športovou stránkou, keď som sa pridal ku partii hrajúcej florbal (týmto ich pozdravujem) a oni ma postupne začleňovali do diania v UPeCe :-)  Hlavným aktérom toho všetkého bol hlavne Marek, ktorý mi ukázal, že UPeCe s omšami je len jedna z množstva možností, ktoré sa študentovi v Mlynskej doline prostredníctvom UPeCe ponúkajú :-)

1. Súčasťou akého tímu si bol predtým, ako ťa mocne po ramene potľapkala ruka o. Janka?

Bol som súčasťou viacerých tímov, každý mal pre mňa svoje čaro. Ako prvý „tím“ do ktorého som patril bol zbor, kde som začal chodievať spievať na konci druhého ročníka. To, čo ma však úplne zapojilo do UPeCe bola samotná akcia Veni Sancte a UFL. Na Veni Sancte som spoznal množstvo skvelých ľudí, ktorí mi ukázali obrovské množstvo aktivít, ktoré je možné v UPeCe zažiť a prostredníctvom skvelej partie som sa dostal do UFL ligy s tímom Dinosaury v Chladničke (pozdravujem Vás :-)). Ruka v ruke s UFL som sa dostal do športového tímu, ktorý sa stal mojou srdcovkou a vytvorili sme spoločne nie len skvelý tím, ale najmä úžasné priateľstvá a prežili kopu skvelých zážitkov. Veľa skvelých spomienok mám taktiež aj na 3DA tím, kde ma už spomínaný Marek zlanáril. Bola to skvelá príležitosť realizovať sa aj v duchovných aktivitách a keďže 3DA som poznal už dlhšie, bol som o to radšej, keď som sa mohol spolupodieľať na jej organizovaní.

2. Aký to bol pocit, keď ťa oslovil? Ako dlho trvalo, kým si sa rozhodol a čo všetko pri tom zavážilo?

Aký to bol pocit hm … Ani neviem :-) Jedného krásneho dňa som sa zapísal na spoveď, bol to deň kedy spovedal otec Jano. A tak som si v spokojnom svedomí urobil prípravu a šiel som na spoveď. Spoveď prebiehala klasicky, však viete, kedy si bol naposledy na spovedi a podobné „formality“ :-) Vyspovedal som sa a v radosti a čistote som sa šiel postaviť, že idem teda. Po rozhrešení sa to však neskončilo. Otec Jano sa ma začal pýtať odkiaľ som, čo študujem a podobné informatívne veci :-) Mne sa to najprv zdalo čudné, ale keď sa dostal ku téme koordinátorov, bolo mi jasné, ktorá bije :-) V tom momente som povedal, že si to musím ešte premyslieť a že sa mu ozvem s odpoveďou. Trvalo to pár dní, musel som sa o tom porozprávať s rodičmi, priateľkou a taktiež som mal skvelú prácu so skvelým kolektívom. Aby toho nebolo málo, ešte ma čakal prvý Ing. ročník. U nás doma hrávam hokej tak tiež som si musel zvážiť, že popri koordinátorstve to nebudem zvládať.

Rozhodnutie, že to zoberiem padlo po viacerých rozhovoroch s priateľkou, ale aj s rodičmi a hlavne po chvíľach pred sviatosťou v kaplnke. Rozhodol som sa to zobrať lebo viem, že do UPeCe mám čo vracať a môžem tu zanechať kúsok seba, posunúť ho opäť niekde ďalej. Je to skvelá príležitosť pracovať s ľuďmi, spoznávať množstvo nových priateľov, naučiť sa dobre plánovať čas a vedieť spolupracovať v tíme. Svoje rozhodnutie som povedal o. Janovi v deň Michalovho oslovenia (pozrite si Michalov článok :-)).

3. Myslíš si, že to budete mať zložitejšie, keďže sa mení nový správca?

Je množstvo úloh, ktoré doteraz fungovali jedným a rovnakým spôsobom. Po príchode nového správcu sa možno niektoré veci zmenia, iné ostanú. Či to bude zložitejšie? Lepší výraz je podľa mňa zaujímavejšie. Keďže aj nový správca sa v UPeCe bude často obracať práve na nás. Bude to teda záležať hlavne od dobrej komunikácie. Ale teším sa tejto zmene, je to možnosť posunúť UPeCe opäť niekde ďalej.

4. Koho z tvojich nových kolegov poznáš najlepšie?

Keď som počul mená mojich kolegov, najviac som sa poznal s Milošom, ale vedel som o všetkých ostatných. Od oslovenia sme mali už pár stretnutí aj niekoľko akcií, kde sme mali možnosť sa vzájomne spoznať viac. Každý jeden z nich však je svojím spôsobom výnimočný (ako každý z nás/vás) a prináša do našej partie to „svoje“. Teším sa však na spoluprácu s nimi a verím, že spolu s Božou pomocou budeme tvoriť skvelý tím.

5. Čoho sa najviac obávaš?

Myslím že samotná služba koordinátora je dostatočne náročná a obsahuje množstvo či už jednoduchých alebo zložitejších povinností. Ničoho konkrétne sa však veľmi neobávam. Jedinou „parketou“ ktorá je pre mňa ťažšou sú samotné sväté omše. Keďže miništrantom som bol niekedy v období základnej školy, veľmi si z toho nepamätám, tak tomuto sa budem musieť povenovať trošku viac :-)

Samozrejme, sú aj ďalšie povinnosti pred ktorými mám rešpekt, avšak myslím si že každá sa dá zvládnuť s Božou pomocou a verím, že to bude práve Boh, ktorému sa budem snažiť dať počas mojej služby čo najväčšie miesto (1Jn  5,14).

6. Dúfaš tajne, že tak ako tí predošlí, aj ty si nájdeš frajerku? :D

Ani tajne ani nijakým iným spôsobom nedúfam, keďže som šťastne zadaný :-) Tohtoročná edícia koordinátorov je myslím viac menej vypredaná, takže na toto bude vedieť odpovedať iný kolega :-)

7. Pripravuješ sa špeciálne na túto pozíciu?

Špeciálne veľmi nie, beriem každú úlohu ako výzvu a idem zo dňa na deň. Snažím sa, aby každý deň, keď si večer ľahnem, som bol spokojný s tým, čo som dnes urobil. Každú svoju pridelenú úlohu sa snažím brať zodpovedne a dávať jej maximum. Verím, že spolu s kolegami budeme vedieť správne reagovať na všetky možné (áno, občas sa vyskytnú aj nemožné) úlohy a otázky :-)

Teším sa na všetkých Vás, ktorí zavítate do nášho UPeCe a zažijete v ňom nezabudnuteľné chvíľky. Verím, že každý jeden z našej päťky bude pre Vás vo všetkom nápomocný a keď bude vedieť poradiť, tak poradí :-) Majte sa pekne a požehnaný zvyšok dňa! +