13. nedeľa cez rok (C) – komentáre k čítaniam

Deň výzvy

Pred prvým čítaním (1 Krl 19, 16;19-21):

Musíme cítiť s Elizeom! Je vonku na poli, snaží sa pracovať tvrdo na svojom majetku, zavesený na dvanásť-záprahu volov. A vtom sa objaví Eliáš a hodí na neho svoj plášť a zmizne preč. Toto gesto je silné, dramatické a bez slov, a Elizeus mu rozumie. Bol vybraný, aby niesol na sebe plášť veľkého proroka. Prvou skúškou prejde: je vnímavý.
Môžeme ho viniť za to, čo príde potom, keď si žiada čas, aby sa mohol do svojej novej role dostať? Povolania sú také. Často nás zastihnú vo chvíli, keď sme na ne najmenej pripravení, keď doslova orieme kamenité pole svojej osobnosti. Ako by sme mohli v takomto stave orať ešte i pole národa ako Boží proroci!? Eliseus namieta. Eliášova odpoveď je možno trocha necitlivá, no nezabudnime, že povolanie stať sa Božím prorokom je zriedkavo o srdečných vzťahoch. Proroci sú obyčajne divokými, neskotenými bytosťami. Ťahajú za sebou Božie jarmo a v svojom vnútri nesú ohnivé slovo.
Eliseus zabije svoje voly, aby tak symbolicky ukázal, že prijal nové poverenie orať na novom poli. Posledný raz sa postará o pokrm pre svoju rodinu. A potom, zoberie na seba svoju novú kariéru a ide. Presne tak ticho, ako ticho ona k nemu prišla.

Pred druhým čítaním (Gal 5, 1; 13-18):

Galaťania majú zlý deň. Židovskí členovia komunity trvajú na tom, aby sa Gréci, ak chcú mať podiel na spáse, nechali obrezať. Pavol s nimi nie je práve najzhovievavejší, ako to naznačuje jeho výrok, ktorý je žiaľ z dnešného čítania vynechaný: „Nech sa dajú hoci aj kastrovať tí, čo vás mätú!“, povie im. (pozri 5:12). Bŕŕŕ! To, čo sa deje v Galácii, je trápne, ako vždy, keď sa proti duchu postaví litera.
Podľa Pavla, lipnutie na starých zákonoch je znakom toho, že ľudia nie sú ochotní naplno sa poddať istote, že Ježiš ich spasí. Je možné žiadať čosi viac, než ukrižovanie za naše hriechy? Mohlo by malé preliatie krvi pri obriezke niečo ešte pridať ku krížu? Čo sa počíta je vnútorná realita, ktorou je láska, nie nejaký vonkajší znak. Tragické rozdelenie spoločenstva je dôkazom práve toho, že o, chýba láska.
Keď Pavol hovorí o slobode zo zákona, je si vedomý, že niektorí budú zneužívať túto myšlienku k ospravedlneniu svojho nemorálneho správania. Preto sa ponáhľa Galaťanom pripomenúť, že sloboda prináša so sebou pocit zodpovednosti. Ten, kto má slobodu milovať túto svoju slobodu nebude zneužívať k tomu, aby robil čo sa mu zachce. Ten, kto zakusuje slobodu milovať bude iba milovať a nič iné.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Lk 9, 51-62):

„Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych“, to teda neznie dvakrát zdvorilo voči tomu, kto by chcel poskytnúť jednoduchú, poslednú ľudskú službu svojmu otcovi. Službu, ktorá bola, to treba povedať, podľa židovského práva jeho povinnosťou. Aj pochovávať mŕtvych, aj ctiť si svojich rodičov boli príkazy, nie odporúčania.
Ale čas je krátky a Ježiš je na ceste do Jeruzalema a k svojej smrti. Skratku cez Samáriu si zvolí pre to, aby tam bol čo najskôr. Keď si chce oddýchnuť, samaritáni o tohto proroka uberajúceho sa do Jeruzalema nejavia ani najmenší záujem. Učeníci by ich radi videli potrestaných. No Ježiš to všetko obíde iba výčitkou: adresovanou ale nie Samaritánom, lež im. Nemožno strácať čas.
Tým, ktorí ho chcú nasledovať, jasne hovorí, že jeho cesta nie je cestou príťažlivou. A preto tí, ktorí chcú ísť za ním, musia vedieť do čoho idú. Inak ich neberie. Jediní, ktorých berie sú tí, ktorí keď položia ruku na Boží pluh sa neobzerajú dozadu. Rovno možno orať iba vtedy, keď pozeráme pred seba, presne tak ako teraz Ježiš, ktorý ide rovnou čiarou do Jeruzalema a tam k svojmu krížu.


Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Na akom poli orieš? Bol by si schopný ho zanechať, ak by si bol volaní niekde inde?
  • Si slobodný milovať? Aké sú povinnosti, ktoré prichádzajú s láskou?
  • Už sa ti niekedy stalo, že si položil ruku na pluh a naozaj si sa bol schopný nepozerať dozadu? Čo si za sebou zanechal a prečo si to zanechal?

Činná odozva

Zahľaď sa na chvíli na brázdu, ktorú orieš svojou energiou, zdrojmi, časom, vzťahmi. Je rovná, alebo krivolaká, alebo dokonca sa točíš v kruhu? Porozmýšľaj ako by si mohol orať na poli Božieho kráľovstva rovno a skús počas tohto týždňa popremýšľať, ako to urobiť.

Pripravil: MB@svd