14. nedeľa cez rok (A) – komentáre k čítaniam

Vznešenosť a tichosť

Pred prvým čítaním (Zach 9, 9-10):

Ako bude Knieža pokoja, podľa Písma, vyzerať? Naša generácia videla veľmi málo vodcov, ktorí by mohli zapadať do tohto popisu. Vojny a zvesti o vojnách sú hlavnou náplňou večerných správ. A hoci každý jeden z nás sa toho všetkého desí, sotva očakávame, že by sa násilie mohlo skončiť.
Zachariáš vo svojej prorockej predpovedi sníva o dni, kedy budú polámané luky bojovníkov, vyničené bojové vozy a kedy echo ich výstrelov navždy zanikne v diaľke. Kráľ, ktorý príde sa nebude  viesť na vojenskom voze, ba ani nebude sedieť na koni, obľúbenom dopravnom prostriedku bojovníkov. Ale príde v pokoji, na zvierati ktoré je symbolom časov pokoja. Príde v pokore, no jeho vláda sa rozprestrie nad celú zem. Jeho príchod bude doprevádzaný výkrikmi radosti a pocitmi silnej úľavy.
Ak i my máme odvahu snívať o takomto dni, potom tým už vlastne pozývame jeho kráľovstvo do svojho sveta.

Pred druhým čítaním (Rim 8, 9. 11-13):

Dnešné druhé čítanie v podstate rieši otázku občianstva. Každý z nás má istú lojálnosť krajine, ktorú pokladá za svoju. Poslúchame jej zákony a máme účasť na jej výhodách. Pokladáme ju za svoj domov a sme usalašení v krajine, ktorej meno nosíme, ktorej identitu pokladáme za svoju identitu.
Pavlov list rímskym kresťanom je ale v protive chápaniu občianstva, ako mu rozumieme my. Pre čo sa vlastne rozhodujú. Rozhodujú sa pre definitívnu lojalitu životu tohto sveta (t.j. tela), so všetkými jeho výhodami, príležitosťami a záväzkami? Majú úmysel urobiť si domov v tele, a nájsť svoju identitu v smrteľnosti, ktorá napriek toľkej sláve, kráse a lesku, jedného dňa skončí?
Alebo sa rozhodnú tým, že si už vybrali meno Kristovo, k občianstvu a lojalite svetu Ducha, a žitiu podľa jeho hodnôt? Občania každej krajiny sa musia rozhodovať pre to, komu vlastne odovzdajú svoju lojalitu veľmi múdro.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 11, 25-30):

V 11. kapitole Matúšovho evanjelia Ježiš ohlasuje evanjelium v mnohých mestách, no čo všade nachádza, sú iba ľudia bez pokánia. Dokonca i mocné skutky, ktoré pred ich očami vykonáva, prijímajú iba ako chvíľkové rozptýlenie. Ježiš sa diví a niektorým mestám dokonca adresuje svoje „Beda!“ No hneď na to sa oddá modlitbe, ktorú budeme počuť v dnešnom evanjeliu: modlitbe chvály na adresu detí a všetkých ostatných, ktorí sú dostatočne mladí na to, aby dokázali chápať Ducha.
Radostná zvesť Ježišova je len pre tých, ktorí už zakúsili zlé zvesti, pre unavených a preťažených. Náš láskavý a pokorný Pán nám  v tichosti a vznešenosti prichádza ponúknuť odpočinok od starostí sveta. No my máme za to naoplátku vziať na svoje ramená iné bremeno: bremeno pravdy a lásky.
Ak tak urobíme, dostane sa nám prekvapenia: zdemolovaní pod váhou bremena sveta, zistíme že toto nové bremeno je prekvapujúco ľahké a príjemné. Nemal si už aj ty pocit, že jarmo lásky, nech bolo akokoľvek ťažké, ťa vždy keď si ho na seba prevzal urobilo tak ľahkým, že si mal chuť tancovať?


Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Ako sa ty pričiňuješ o to, aby v našom svete zavládlo kráľovstvo pokoja? Alebo aspoň v tvojom okolí?
  • V akom zmysle si občanom sveta? V akom občanom Ducha? Kde (v ktorom bode) sa tieto dve lojality (oddanosti) navzájom bijú?
  • Pravdy Božie sa odkývajú deťom. Čo získavame tým, že sme ako deti? Čo tým strácame?

Činná odozva

Skús počas tohto týždňa nacvičovať vstup do kráľovstva pokoja. Zadrž napríklad svoj jazyk, keď máš chuť vysloviť slovo arogancie, násilia, poníženia niekoho, ohovárky, nelásky. Buď zmierovateľom. Rozmýšľaj láskavo a pokorne.

Pripravil: MB@svd