15. nedeľa cez rok (A) – komentáre k čítaniam

Siať dobré slovo

Pred prvým čítaním (Iz 55, 10-11):

Boh má plán. Naša viera vyznáva, že je to pravda, ba čo viac, jasne vyhlasuje, že tento plán je plánom spásy nie odsúdenia. Boh, ktorý stvoril svet a nazval ho dobrým tento svet nenechá napospas porušiteľnosti a zničenia. Ako dážď padá a zrno sa seje, tak i Božie tvorivé a životodarné Slovo prichádza k nám a prináša svoje plody v pravom čase.
V príbehu stvorenia v Knihe Genezis sa nám hovorí, že Boh „vyriekol“ tento svet do bytia počas šiestich dní a v siedmy odpočíval. No Izaiáš nám dnes predstavuje Boha, ktorý stále hovorí, ktorí pokračuje v dávaní života a cieľa udalostiam dejín, pokračuje vo svojom tvorení. Ak by sme priložili svoje ucho k srdcu sveta, zaiste by sme zachytili rytmus týchto jeho slov: buď…! buď…! buď…!

Pred druhým čítaním (Rim 8, 18-20):

Teológovia radi hovoria o tzv. „uskutočnenej eschatológii“, tzn. že kráľovstvo Božie je už tu, avšak ešte nie celkom. Slovo eschatológia znamená to, čo príde, keď sa skončí tento „svet“ a tento „čas“, a slovo uskutočnená v tomto zmysle znamená „byť takmer už tam“.
No toto nedáva akosi zmysel nám, stvoreniam, ktorí žijeme a rozmýšľame v čase; t.j. buď sme už tam, alebo tam ešte nie sme, nie je predsa možné byť naraz aj tam, aj nie tam. Prirodzene Boh, ktorý sa nachádza mimo času, zažíva súčasne minulosť, prítomnosť i budúcnosť ako jedno sväté, večné „teraz“. No toto nie je perspektíva, na ktorej máme účasť my, bytosti ohraničené osobnými dejinami.
Pavol dnes v čítaní zachycuje náznak toho Svätého Teraz, keď svoje prítomné utrpenie je schopný vnímať vo vzťahu k budúcej sláve Božieho kráľovstva. Celé stvorenie, podriadené času a rozkladu, trpí v úzkosti z odchádzajúcich rokov a zo straty dávnej vitality. No my, ktorí sa považujeme za deti Božie by sme mali schopní vidieť, že za upadaním tohto života stojí život, ktorý prichádza, uskutočnený život, ktorý tento náš prítomný život robí v porovnaní s tým novým obyčajným odvarom.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 13, 1-23):

Istá žena vraví: „Musím priznať, že pred mnohými rokmi som raz vytrhla prednú stranu z misála, ktorý som našla v kostole. Stále ho mám ešte doma. Sú na ňom štyri pásy kresieb: vtáci, ktorí vyhladovane zobú zrno padnuté na zemi; malé rastlinky namáhavo sa predierajúce cez skaly v pôde; zelené výhonky beznádejne zarastené bujným tŕním; a krásne zlaté obilie vlniace sa v jemnom vetríku. Strana vyobrazuje podobenstvo o rozsievačovi.
V čase, keď som spomínaný misálik zvandalizovala, som si strašne želala, viac ako čokoľvek iné, byť ako toto vo vetre sa vlniace zrno. Hrozne som – stojac pred stránkou z misála, obdivovala bohatstvo a slobodu tých dlhých zlatých klasov. No ja som sa v tých časoch cítila inak: ako zrno-obeť, pozobané vtákmi, moržované skalami, dusené tŕním. Božie slovo ku mne síce prišlo, no ja som videla iba to, ako padá na zem, zem neúrodnú a bez života, ďaleko od môjho srdca.
Boh však neprestával posielať rozsievačov, aby rozsievali jeho slovo života popri mojej ceste mojej. Až raz konečne, po ťažkej práci čistenia môjho políčka, prišiel ten deň, keď sa zrno vo mne konečne ujalo a vyrástlo do krásnej rastlinky. A ak sa raz ujme, už sa ho nevzdáte. Nech je Boh za to oslávený.“


Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Izaiáš dnes prirovnáva Božie slovo k procesu prírody, ktorý sa odohráva vo svete okolo nás. Keď ty uvažuješ o svete okolo seba, čomu by si sa mohol z neho naučiť o tom, ako Boh funguje?
  • Uvažuj o svojom živote z perspektívy tzv. „Svätého Teraz“: o svojej minulosti, prítomnosti i budúcnosti, ktorá sa nachádza pred Tebou. Čo myslíš, čo by ti Boh tým, čo vidíš chcel povedať?
  • Ktoré obdobia alebo často tvojho života by mohli byť prirovnané k štyrom typom pôd, ktoré popisuje dnešné podobenstvo o rozsievačovi?

Činná odozva

Rozsievaj počas tohto týždňa Božie slovo na neobvyklých miestach. Použi láskavosť, kde jej niet. Zasej nádej do života niekoho, kto sa nachádza v tme. Vydaj svedectvo o svojej viere neveriacemu. Nikdy nevieš, kedy zrno, ktoré rozseješ, môže vyklíčiť.

Pripravil: MB@svd