16. Kajúcna modlitba a čo ju znemožňuje

Dnes budeme hovoriť o kajúcnej modlitbe. Možno povedať, že základný problém našej existencie sa celý nachádza v tomto bode: Plniť Vôľu Božiu. To znamená byť takými, akými nás chce mať On. Toto prináša potom praktický problém. Ja som povinný odstrániť z môjho života všetko to, čo sa Jemu nepáči a postaviť môj život na absolútnej vernosti plánom, ktoré má so mnou.

Je to ťažké dospieť do tohto bodu. Ako sa to dá uskutočniť?

Zdá sa mi, že je potrebné, aby sme veľmi dobre a do hĺbky poznali seba samých. Je veľmi dôležité, aby sme sa dopracovali k odstráneniu všetkých masiek ktoré nosíme na tvári. Je dôležité aby sme odkryli a liečili všetky pochabosti prítomné v nás  samých  podľa vôle Božej.

Jedným  slovom povedané: musíme Ho poznať preto, aby sme boli schopní sa obrátiť. Je to požiadavka lásky. Je to konkrétny krok našej lásky k Bohu. Krok, ktorý môžeme a musíme dosiahnuť, ak chceme byť verní jeho vôli. Môžeme povedať, že práve toto je modlitba ľútosti, pokánia – kajania sa. Preto, aby sme sa mohli kajať – potrebujeme sa poznať. Ak sa nepoznáme, nevieme kde máme začať zlepšovať seba samých. A takisto môžeme urobiť pomýlenú prácu. Začať z úplne opačného konca. Ak sa chceme poznať a naozaj napraviť potrebujeme sa v pravde pozrieť sami na seba – do svojho vnútra. Existuje veľa miest v našom vnútri v ktorých je tieň, kúty do ktorých nikdy neprenikne náš pohľad, kvôli komplikovanosti, kvôli neúprimnosti, alebo kvôli zvyku, či zlozvyku. Existuje veľa ľudí čo sa nikdy nepozerajú do svojho vnútra, ktorí kráčajú a kráčajú a nikdy sa nepýtajú sami seba či sú v poriadku, alebo či žijú v zhode s božou vôľou, či je Boh spokojný s nimi, alebo nie, či idú správnym smerom, či je Boh spokojný alebo nespokojný. Je plno takých ľudí ktorí to robia takto. Nikdy sa nepozerajú do zrkadla, nikdy sa nekonfrontujú, nikdy sa neskúšajú vo svetle Božej vôle. Ľudia, ktorí naštartujú a idú bez zastávky, dôležité aby vrčal motor. Tu je problém kajúcnosti a urgencie kajúcnosti. Je potrebné naučiť sa dobre zachádzať s touto duchovnou silou – schopnosťou – modlitbou kajúcnosti. Ak nepreskúmame všetky kúty v nás samých, môžeme povedať, že robíme zbytočnou akúkoľvek vôľu či túžbu po obrátení. Modlitba by mala byť predovšetkým zmluvou čestnosti so sebou samým, ktorá by nám mala pomôcť vidieť priamo, rovno do tváre, naše chyby, zlo. Vložiť prst priamo do rán.

Keď uvidíme do tváre naše chyby, preverme ich a hľadajme spôsob oslobodiť sa od nich – dostať sa z nich.

Modlitba je intímny a synovský vzťah s Bohom a preto nám dáva príležitosť stať sa takými, akými nás chce mať Boh.

Vďaka psychológii si môžeme vniesť viac svetla do zla, ktoré nesieme v sebe samých: Človek nie je bytie úplne dokonalé – všetci to vedia. Prevláda (dominuje) v nás triarchia – tri princípy, ktoré sa nepretržite miešajú a ovplyvňujú a často sa nepretržite poškodzujú, zatiaľ čo by mali kráčať spoločne a v harmónii kvôli šťastiu človeka. Predovšetkým je v každom  človeku fyzický princíp – telo, biologická sféra. Potom je psyché, ktorá akoby robila most medzi telom a duchom – je to psychická sféra. Potom je Duch – najhlbšia časť človeka, zároveň najvyššia časť človeka, sídlo každého ľudského vnútorného alebo vonkajšieho príkazu. Je to poklad nad ktorým človek žiarlivo bdie. Je to princíp, vďaka ktorému človek myslí, chce, miluje – spirituálna alebo duchovná sféra.

Nechajme však teraz stranou fyzický princíp, alebo fyzické podmienenosti – to znamená prekážky ktoré pôsobia na vonkajšiu stránku človeka. Nechajme ich stranou, nie preto že by neboli dôležité, ale preto že nie sú nikdy tak zjavným a dôležitým zlom,  ktoré by poškodilo morálne správanie človeka vo vzťahu pred Bohom. Podrobme však preskúmaniu zlá, ktoré napádajú psyché, tie ktoré robia úklady na sféru ducha. Sú to zlá veľmi dôležité, pretože podmieňujú morálne správanie.

Možno povedať že dokým tieto zlá nebudeme veľmi dobre poznať, naša modlitba nebude mať nikdy dobré základy. Pretože nebudú vyriešené problémy, ktoré driemu niekde v hĺbke nášho vnútra. Sú to zlá, do ktorých veľmi ľahko vstúpime a ony blokujú našu slobodu a bránia našej vernosti, vernosti Bohu. Tieto zlá by sa mali stať našimi prvými predmetmi modlitby. Sú to zlá, ktoré sa zahniezďujú vo všetkých našich mizériách, biedach, neúspechoch, zradách, preto by sme si ich mali byť dobre vedomí, ak chceme dobre poznať seba samých, ak sa chceme stať takými, akými nás chce mať Boh. Na tieto zlá by sme sa mali sústrediť, pretože a sa nám podarí tu začať – teda od nich – môžeme autenticky spirituálne – duchovne dozrieť, obrátiť sa.

Začnime teda zlami, ktoré zvyčajne robia úklady našej psyché.

Americký psychológ Parker tvrdí, že naša psyché je obťažená, zavalená piatimi démonmi – my ich môžeme nazvať aj ložiskami infekcie. Sú veľmi nepríjemné. Človek najčastejšie proti nim používa raz vedome, inokedy nevedome obranné mechanizmy. Prvé víťazstvo nad nimi je prijať ich. Zistiť že existujú.

Druhé víťazstvo je prijať obranné mechanizmy.

Obranné mechanizmy, ktoré my použijeme v takomto prípade, často sú neadekvátne. Ak ale objavíme správne mechanizmy obrany na týchto päť ziel NENÁVISŤ, STRACH, POCIT VINY, POCIT MENEJCENNOSTI A SEBAĽÚTOSŤ, máme možnosť zablokovať ich, alebo ich jednoducho paralyzovať.

Podľa Parkera sú tieto zlá piatimi démonmi našej psyché, proti ktorým sa má obrátiť naša modlitba, pretože sú to zlá, ktoré neprestajne robia úklady našej slobode a nenechávajú jej miesto. Je to päť ziel ktoré prekážajú Božej vôli!

William Parker by povedal, že takmer všetky zlá, ktoré trápia našu psyché a spôsobujú jej vážne problémy, sa zredukujú na týchto päť. Keď ste podráždení, skúste sa spýtať seba samých vo svojom vnútri na to, čo vás znepokojuje, spýtajte sa, či tam nie je prítomné niektoré z týchto piatich ziel, alebo či stav, v ktorom sa nachádzate, nie je spôsobený nimi, po tom ako sa dve tri zlá zlúčili dovedna. Prirodzene, že my reagujeme proti nim. Je to pud sebazáchovy, ktorý nás núti reagovať. Avšak obrana proti nim býva neadekvátna, ako aj prostriedky tejto obrany. Obranný aparát  sa často zredukuje na odstránenie predstavivosti zla, ale zlo neodstráni. Nejde ku koreňu zla.

Napríklad toto sú základné obranné mechanizmy: proti strachu, pocitu viny… – negujeme zlo, ospravedlňujeme ho, alebo ho prenášame – premietame na iných, alebo reagujeme násilnícky, často iracionálnym násilím. Zvyčajne sú tieto obranné mechanizmy tak neadekvátne, že tieto zlá majú dopad i na našu fyzickú kondíciu, teda sužujú aj naše telo. Aj na našom tele ich Parker analyzoval takto: psychická depresia, úzkosť, psychosomatické poruchy a na svojich pacientoch objavil vďaka týmto psychosomatickým poruchám také efekty, ako sú žalúdočné vredy, astma, migréna, akné, zažívacie ťažkosti, cievne a srdcové problémy…

Ak nepôjdeme ku koreňom týchto ziel je neužitočné a nedostačujúce zaoberať sa liečením symptómov.

Modlitba má silu blokovať hlboké zlá samotnej psyché. Parker to dokázal aj vedecky s veľkou jasnosťou, nielen spirituálne, liečiac tieto zlá práve modlitbou.

Migrénou trpí najmenej 5% ľudí, z ktorých dve tretiny sú ženy. Štúdia o efektoch migrény na vybraných ľuďoch dáva tieto výsledky: títo pacienti sú často perfekcionisti, netolerantný voči iným, vystresovaný, bez potrieb, bažiaci po úspechu. Tí ktorí nie sú postihnutí, mali by sa pýtať, či ich neovláda komplex vládnuť nad inými. Fakt zostáva a ťaží.  My so všetkými obrannými mechanizmami ostávame v moci zla a ak si neporadíme a nezačneme pracovať účinne proti týmto piatim zlám,  oberú nás o šťastie a ukradnú nám radosť. Kto by nevedel že NENÁVISŤ, STRACH, POCIT VINY, POCIT MENEJCENNOSTI A SEBAĽÚTOSŤ, nám odoberajú hodiny radosti, spôsobujú nám veľké pocity ťažoby a predovšetkým nám blokujú cestu k Bohu – naše napredovanie.  Modlitba má práve takýto cieľ: dokázať zablokovať tieto zlá, zastaviť ich, alebo aspoň opísať  ich vplyv na nás.

Otázky na zamyslenie:

Som schopný/á sa občas pozrieť do svojho vnútra?

Kladiem si niekedy otázku či poznám Božiu vôľu a žijem podľa nej?

Ako je to s piatimi zlami, je niektoré z nich v mojom vnútri zabývané?

Pripravil: Ján Štefanec SVD