25. nedeľa cez rok (A) – komentáre k čítaniam

Problém s Bohom

Pred prvým čítaním (Iz 55, 6-9):

Izaiášovo volanie znie veľmi priamo: hľadajte Pána, kým ho možno nájsť. No kedy to presne je? Kedy je Boh blízko? Prorok o tom nehovorí.
Ľudská bieda nás vedie k tomu, že k Bohu prevolávame v čase núdze. Taktiež sa k Bohu obraciame v nedele, pred jedlom alebo pred spaním, aspoň teda niektorí. Sú toto tie najlepšie chvíle? Kedy presne by sme mali hľadať Boha? Je slnečný deň dobrým dňom na hľadanie Pána? Alebo by sme mali čakať, kým začne pršať? Je kancelária dobrým miestom? Alebo práčovňa? Je možné ho nájsť v nepriateľovi? Alebo iba v tvári priateľa? Dostaneme sa k Bohu bližšie v tmavom lese, alebo uprostred veľkomesta?
Božie cesty a myšlienky sú zvláštnymi, hovorí sa nám dnes. Šanca je, že Boh sa nachádza na tých najmenej pravdepodobných miestach, aké si len dokážeme predstaviť. Najlepšie teda bude, keď budeme mať otvorené oči stále.

Pred druhým čítaním (Fil 1, 20-24, 27):

Pavlov list Filipanom sa zvykne nazývať i „listom radosti“. Hoci Pavol píše z väzenia, jeho láskavý vzťah k spoločenstvu vo Filipách je silnejší, než jeho starosť o vlastnú pohodu. Píše im otvorene o svojom údele. Smrť bude pre neho spojením sa s Pánom. Život pre neho znamená nepretržitú službu Kristovi. Nech je pred ním jedno alebo druhé, oboje prijíma s pokojom.
Tento jeho postoj sa ale na náš vkus zdá byť trocha málo dramatický, nie je tak? Mnohí z nás by sme, keď sa už hovorí o rozhodnutí pre život alebo pre smrť, dali prednosť čomusi naozaj viac dramatickejšiemu. Život versus smrť predsa nie sú ľahké veci. No Pavlove priority sú veľmi limitované: okrem Krista nemá žiadne iné: „Či žijem alebo umieram, nech je Kristus oslávený!“, hovorí. Je to pravda i o tebe?

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 20, 1-6):

Príbeh o robotníkoch vo vinici nasleduje po stretnutí sa Ježiša s bohatým mladíkom. Kontext je veľmi zaujímavý, pretože Ježiš mládencovi práve navrhol, aby sa vzdal všetkého a aby ho nasledoval. A ako vieme, mládenec to odmietol.
Peter sa ale nechá počuť, lebo si práve všimol, že oni dvanásti urobili presne to, čo žiadal od mládenca -zanechali všetko a nasledovali ho. „Čo za to dostaneme!“ pýta sa. Ježiš ho uisťuje, že odmena bude určite veľká. A hneď na to im porozpráva príbeh o robotníkoch.
Učeníkom museli padnúť sánky, keď si to vypočuli. „Chceš povedať,“ myslia si vo svojom vnútri, „že my, čo sme s tebou od samého začiatku dostaneme toľko, čo tí, čo prišli na samom konci?“ „Zabudnime, priatelia, na sedenie po Ježišovej pravej alebo ľavej strane, všetci skočíme na najvrchnejších miestach na tribúne, medzi všetkými tými ostatnými, ktorí nemali na vstupenky!“, myslia si.
Toto je problém s Bohom! Božia spravodlivosť znie v porovnaní s našimi zvyklosťami hrozne neférovo. Naše myšlienky nie sú Božími myšlienkami, a naše váhy vážia úplne inak, než tie Božie. No netreba možno pripomínať, že pre väčšinu z nás, práve toto je našťastie naša jediná nádej.


Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Kde a kedy obyčajne hľadáš Boha ty? Kde by si ho najmenej hľadal?
  • Ako je Kristus oslávený tvojím životom?
  • Pouvažuj o jednotlivých robotníkoch vo vinici z dnešného evanjelia. Ktorí predstavuje Teba? V ktorej fáze si sa pripojil ku Kristovi ty?

Činná odozva

Snaž sa hľadať Boha na nových miestach. Pomodli sa napríklad v supermarkete, alebo počas cestovania v mestskej doprave. Zmeň si čas a miesto svojej obvyklej modlitby. Možno objavíš niečo nové.

Pripravil: MB@svd