3. nedeľa cez rok (B) – komentáre k čítaniam

Pomíňajúci sa svet

Pred prvým čítaním (Jon 3,1-5,10):

Ideme si čítať podobenstvo, v ktorom postavy sú zrejmé na prvý pohľad. Ninive bolo takým zlým mestom, že Boh sa ho rozhodol o 40 dní zrovnať so zemou. No prišlo jedno nesmelé proroctvo od neochotného proroka Jonáša a  občania sa kajajú, všetci – od kráľa, cez kravu a psa až do posledného papagája. Hľa, aj takto môže vyzerať obrátenie. Boh je dojatý, a zamýšľanú deštrukciu odvolá.
Z podobenstva o Jonášovi sa dá mnohému naučiť. Boh nie je o súde a odplate, ale o tom, aby sa konala spravodlivosť. Boh dáva prednosť tomu, aby nemusel konať súd nad našimi mŕtvolami. Aspoň malý znak ľútosti Bohu stačí, aby sa nechal obmäkčiť. Túžbou Boha nebolo Ninive zničiť, ale ho zachrániť.
Boh prichádza k hriešnikovi s nádejou spásy. Tí z nás, ktorí sme hriešni sme radi, že to tak je. No táto myšlienka si vyžaduje, aby sme aj voči sebe navzájom pristupovali rovnako. Aby sme k druhým, ktorí upadli, pristupovali s nádejou, že sa obrátia a nie ich súdili. Je ľahké byť Jonášom a každému kázať o Božom hneve: no je ťažšie byť poslom Božieho odpustenia.

Pred druhým čítaním (1 Kor 7,29-31):

Pusť sa toho! Nepripútavaj sa! Vzťahy, vlastníctvo, životné podmienky a množstvo iných vecí sú tu len dočasu. To, čo je trvalé, nesúvisí z týmto svetom a naše svetské záujmy sú stratou času, ktorý je krátky. Keď Pavol hovorí veci ako tieto, cítime sa frustrovaní, ako sa zaiste cítili aj Korinťania. Naše vzťahy sú dôležité, sú darom, ktorý robí náš život bohatým a naplneným. Naše materiálne vlastníctvo a životné podmienky sú vodou, v ktorej plávame a jednoducho nie je možné ich ignorovať.
Pavol predpokladal, že Ježiš príde čoskoro. Ak by som aj ja vedel, že Ježiš príde o pár hodín, tieto riadky, ktoré tu teraz čítam by boli úplne iné, alebo by som už asi ani nič nečítal. No aj napriek tomu – duch Pavlovej naliehavosti v sebe predsa nesie zásadnú pravdu, že totiž naše životy sú v konečnom dôsledku nie o našich životoch. „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus!“ hovorí Pavol v inom liste, v tom Rimanom. Vo svojej každodennej rutine by sme sa nemali ospalo potkýnať, ako neveriaci. Čas nášho svedectva je krátky, a svet potrebuje naše svetlo.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mk1,14-20):

Štyria muži sa jedného dňa ráno prebudili ako rybári a večer si líhali spať ako učeníci mimoriadneho proroka. Zebedej si nepomohol so svojimi dvoma synmi a ani manželka Petrova zo svojho muža pravdepodobne už veľa nemala. Čo sa stalo?
Marek nám ponúka husté rozprávanie o povolaní učeníkov. Len čo sa Ján Krstiteľ stratí zo scény, nastúpi Ježiš a Jánovho posolstva o prichádzajúcom Božom kráľovstve sa ujme. Ako tak (Ježiš) kráča po pobreží jazera pozýva ľudí, aby sa k nemu pridali, do práce, ktorú práve rozbieha. Niet tu žiaden popis práce, žiaden plat, je tu len prísľub: budete chytať väčšie ryby. Možno toto prirovnanie bolo jediné, ktorému rybári rozumeli.
Možno boli všetci mladí a znudení; možno v Ježišovi videli cestu von z neperspektívnych životov v Galilei. No zároveň tu vidíme, že títo ľudia neboli závislí na svojej rutine a necítili sa naviazaní na to, čo im dávalo pocit istoty. Boli slobodní odísť, a boli schopní putovať ľahko, lebo nemali nič. A presne toto sú, zdá sa, podmienky nevyhnutné k učeníctvu.


Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Aký typ človeka si: ktorý ľahšie posudzuje (alebo odsudzuje) alebo odpúšťa? Koho najľahšie odsudzuješ a komu naopak najľahšie odpúšťaš?
  • Napíš si zoznam 10 vecí svojho života, ktoré ťa oberajú o najviac energie a pozornosti. Ktoré z týchto desiatich zapadajú do života, žitého žitého s Kristom?
  • Prečo si sa rozhodol nasledovať Ježiša? Ktoré tvoje charakterové vlastnosti robia z teba dobrého učeníka?

Činná odozva

Keď sa tento svet pominie, ktorej veci sa ti bude najťažšie vzdávať? Pouvažuj, ako by si sa práve od tejto veci mohol stať slobodnejším.

 Pripravil: MB@svd