4. nedeľa cez rok (A) – komentáre k čítaniam

Deň pokory

Pred prvým čítaním (Sof 2,3; 3,12-13):

Proroctvá k nám prichádzajú v dvoch podobách: pri prvej musíš stáť a druhú zvládneš iba vtedy, keď sedíš. Sofoniáš, ktorý píše pred babylonským zajatím v období upadnutého vzťahu Izraela k Bohu, má čosi z oboch. Jeho prvá kapitola obsahuje text, z ktorého pochádza dávny hymnus V ten deň hnevu, v ten deň práva. Lenže deň hnevu – deň zúčtovania – je len jedna strana mince predpovede Sofoniášovej. Tú druhú by sme mohli nazvať dňom pokory.
Snažím sa predstaviť si, ako by taký deň pokory mohol asi vyzerať: čas, kedy namyslení, silní, bohatí a krásni nebudú znamenať nič! Nie je to ľahká predstava, pretože svet, v ktorom žijeme my, je tak veľmi odlišný. No niet pochýb, že deň pokory sa blíži ideálu Božieho kráľovstva viac, ako náš súčasný deň mocných. Ak ti myšlienka na deň pokory pripadá nepríjemná, potom by si možno urobil lepšie, keby si si ho už začal nacvičovať.

Pred druhým čítaním (1 Kor 1, 26-31):

Pavlov zápal za jeho posolstvo ho občas robí trocha netaktným. Viete si predstaviť, že by sa teraz postavil sem pred nás a povedal by: „Niet medzi vami veľa múdrych, ani vplyvných, ani urodzených!“ No pravdou je, že evanjelium bolo vždy najpríťažlivejšie pre slabých sveta. Ak spoločenstvo takýchto nemá – aspoň čo sa týka pokory v sebahodnotení -, potom je zbytočné ho tam hlásať.
Pretože, čo zvláštne by bolo na tom, Pavol sa pýta, keby Boh používal len talentovaných a silných? Úspešných a obdarených svet víta všade, a sú predmetom obdivu úplne prirodzene a logicky. No keď Boh použije prostého, svet sa čuduje. Takíto ľudia by totiž, ak by ich nedala do pohybu moc Božia, neznamenali nič.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 5, 1-12):

Ježiš vo svojej Reči na hore povie zopár podivných vecí, no Blahoslavenstvá sú všetkej tej podivnosti korunou. Blažení chudobní v duchu! Vážne? A aj plačúci, hladní, prenasledovaní… Nech nežartuje! Ako vieme, pravda je opačná: milosrdných ľudia posmešne pokladajú za mäkkých, tvorcov pokoja za „holubice“ a úprimných za ľudí, ktorým chýba fantázia.
To, čo sľubuje Ježiš, je však odmena v nebi. Nerobme ho naivným: on dobre vedel, čo môže očakávať od tohto sveta. No treba vedieť, že svoje blahoslavenstvá kázal dvom skupinám poslucháčov, s dvoma cieľmi v mysli: poníženým, aby zdvihol ich nádej a mocným, aby ich varoval. Nie je to náhoda, že v Lukášovej verzii Blahoslavenstiev po každom „Blažení ste…“ je i „Beda vám…“, aby to tým, ktorí majú problémy so sluchom priduploval.
Dobrá správa pre slabých je vždy zlou správou pre silných. To je dôvod prečo sme, ak sme v pozícii moci alebo ak máme prístup k zdrojom, varovaní, aby sme svoje výhody používali aj pre dobro slabých. Nezabúdajme: Boh je vždy na strane chudobných.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• Uvažuj na Sofoniášovým dňom pokory. Poznáš niekoho, kto je dobrým príkladom ducha tohto dňa. Kto to je? Čo je na ňom (nej) výnimočné?
• Nespomínaš si na prípad, kedy v tvojom živote vola nejaká tvoja slabosť premenená na silu?
• V čom tebe osobne pripadajú Blahoslavenstvá ako radostná zvesť? V čom sú pre Teba naopak zlou správou?

Činná odozva

Vyber si jedno blahoslavenstvo – to, ktoré ťa najviac zasiahlo – a nájdi si počas tohto týždňa spôsob, aby si niekoho mohol urobiť cítiť sa viac blahoslaveným v jeho/jej osamelosti. Skús urobiť svoju prítomnosť / skutok / veľkorysosť pre niekoho blahoslavenstvom.

Pripravil: MB@svd