Turíce (A) – komentáre k čítaniam

Sedem svätých darov

Pred prvým čítaním (Sk 21,1-11):

Keď sme naposledy hľadeli na učeníkov boli pri nepretržitej modlitbe. V liturgickom jazyku by sme mohli povedať, že sa modlili celých 9 dní – no kto vie, ako dlho to bolo naozaj, koľko dní alebo týždňov sa oddávali nepretržitej komunikácii s Bohom.
No čo určite vieme je to, že toto obdobie ich vývoja vyústilo do takmer neuveriteľnej odpovede zo strany Boha: Turíce. Dych boží zostúpil ako víchor, ako oheň. Duch svätosti ich naplnil jazykom, Duch sa stal Slovom, Slovo sa stalo telom.
To, čo sa prihodilo týmto mužom v hornej sieni bolo úžasom pre ľudí na uliciach, keď vyšli von medzi nich a keď Duchu umožnili, aby cez nich vášnivo prehovoril. Ak sa ten istý Duch nezjavuje medzi nami podobne aj dnes, bude to asi preto, lebo sa nedávame Bohu k dispozícii tak oddane, ako sa mu dali vtedy apoštoli.

Pred druhým čítaním (1 Kor 12, 3-7; 12-13):

Nečudujme sa, že svet nedbá o Pavlovu prosbu o jednotu v rôznosti. No malo by nás trápiť, že tomu tak nie je ani v našich farnostiach. Sme rôzni, no každý je darom. Máme tu extrovertov, i hanblivých; uhovorených i tiché pracovité myšky; tých, čo sa neustále snažia, no i tých, ktorí neustále iných využívajú; máme tu ironikov, i intelektuálov; ľudí modliacich sa, i ľudí neustále pochybujúcich.
Je nás veľa častí, sme rôzni, no sme jedno telo. Ak je niektorá časť tela nedoceňovaná, telo trpí ako celok. Každý dar sa preto musí ceniť, a objavovať a zapájať do dobra celku. Dôležité je len to, aby naše správanie bolo naozaj darom, a aby jeho zdrojom bol naozaj Duch Boží. Nech teda hráš akékoľvek husle, nech sa delíš o akýkoľvek dar, prosím ťa príď a buď cirkvou!

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 20, 19-23):

Dýchnutie Ježiša na učeníkov po jeho zmŕtvychvstaní je náznakom Božieho vetra, ktorý zaduje v plnej sile na Turíce a prinesie so sebou moc Duch Svätého. Dýchnutie a vietor. Ktoré je Duch Svätý? Pri tejto otázke si nemôžeme nespomenúť na proroka Eliáša, ktorý čakal na Boží hlas v búrke a zemetrasení, no nakoniec k nemu prišiel v tichom, jemnom vánku. No tento jemný vánok mal pre neho silu búrky vo chvíli jej vzplanutia. Príbeh Turíc ako vetra a búrky, patrí k tradícii Lukášovej, pre evanjelistu Jána sú však Turíce toto: tichý, jemný vánok, dych.
Činnosť Ducha v našom živote lavíruje kdesi medzi týmito dvoma tradíciami: ktorá z nich je správna? Mali by sme čakať Ducha v ohnivých jazykoch, v inšpirovanej reči, v charizme? Alebo by sme ho mali čakať bez fanfár, v jemnosti vánku, v nežných momentoch odpustenia?
Zaiste je ľahšie rozpoznať Božiu činnosť v hrdinských činoch, uprostred vetra a plameňa. No bude múdre, ak neprehliadneme ani tú malú, tichú cestu, ktorou nám je k dispozícii Boží Duch, a ktorou do nášho života vdychuje stále nové možnosti.


Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Turíce sa často nazývajú narodeninami Cirkvi. Ako konkrétne prežívaš skutočnosť, že si cirkvou v tento jej veľký deň?
  • Ktoré dary máš ty ako člen cirkvi? Ako ich ponúkaš do služieb celej cirkvi?
  • Ktorú dimenzia Ducha Svätého je pre teba príťažlivejšia: vietor alebo dych? Ktorým z týchto dvoch spôsobov k tebe hovorí Duch Svätý práve teraz.

Činná odozva

Spomínaš si na sedem darov Ducha Svätého, ktoré si prijal pri sviatosti birmovania: múdrosti, rady, chápania, poznania, odvahy, svätosti a bázne Božej. Pomodli sa za milosť, používať naplno tieto dary a dať sa úplne k dispozícii Bohu.

Pripravil: MB@svd