Veľkonočná vigília (C) – komentáre k čítaniam

Buď svetlo

Pred prvým čítaním (Gen 1, 1-2, 2):

V tejto noci nocí sa nášmu svetu predstavuje svetlo Kristovo. Svetlo veľkonočného ohňa požehnaného na začiatku a preneseného na veľkonočnú sviecu sme videli pri vchode do tohto chrámu (do tejto sály). Potom sme hľadeli, ako si pomaly prediera cestu dopredu cez toto naše spoločenstvo. Časť tohto svetla sme potom držali vo svojich rukách. A určite bolo každému z nás jasné, že toto svetlo sme volaní vyniesť von, do životov ľudí tohto sveta. Na počiatku časov, na úsvite prvého dňa Boh povolal svetlo, aby zažiarilo v tme. A chcel, aby toto jeho povolanie nepretržite prenikalo k tým, ktorí majú uši na počúvanie.

Pred druhým čítaním (Gen 22, 1-8 ):

Abrahám je vyzvaný, aby si vybral medzi dvomi vzácnymi formami vernosti: medzi duchovnou láskou k Bohu a ľudskou láskou k vlastnému dieťaťu. Plný vnútorných múk sa nakoniec rozhodne pre lásku k Bohu, no toto ho naučí jednej dôležitej lekcii: totiž že vybrať si Boha vôbec neznamená zrieknuť sa ľudských foriem lásky. Jeho rozhodnutie bolo teda správne. I mnohí z nás sa nachádzame občas v podobnom stave rozdeleného srdca. Ako by sme sa mohli odvrátiť od tých, ktorých milujeme a to len preto, aby sme nasledovali Božiu vôľu? Nezabudnime však: na rozdiel od dávnych bôžikov, ktorí si vyžadovali ľudské obete, náš Boh je samotnou podstatou lásky, je našou túžbou po dokonalej láske privedenou k plnosti vo všetkých jej formách. Náš problém s rozhodnutím sa pre Boha teda vlastne vôbec nie je problémom. Lebo ak sa rozhodneme pre neho, on vždy všetky naše ľudské vzťahy privedie k plnosti.

Pred tretím čítaním (Ex 14, 15-15, 1):

Zápas o slobodu si vyžaduje ohromnú odvahu. Máme byť ochotní opustiť utláčateľov zanechať ich za sebou, čo mnohí z nás – paradoxne – urobiť nie sme ochotní. Musíme totiž byť pripravení opustiť známe veci a vykročiť do neznáma. So sebou si môžeme zobrať iba malý kúsok svojej minulosti; iba toľko koľko sme schopní uniesť. A musíme predovšetkým dôverovať Bohu, celým svojím srdcom. Ak to urobíme, budem žiť; a svojich nepriateľov nakoniec uvidíme porozhadzovaných po pobreží za nami, nehybných. Ak to však odmietneme urobiť, vždy budeme slúžiť ničomnému pánovi.

Pred štvrtým čítaním (54, 5-14):

Boh veľmi dobre vie, čo potrebujeme. Na tomto svete niet utrpenia, ktoré by Boh nevidel, ani straty, ktorú by nám Boh nebol ochotný prinavrátiť stonásobne. Láska sa nám opäť prinavráti, spravodlivosť bude znova nastolená a pokoj je ceste k nám v každej minúte. A hoci sa občas vo svojej bolesti cítime opustení, buďme si istí, že Boh je vždy pri nás. Pamätajme: niet na tomto svete miesta, kde by sme sa mohli dostať a Boh by tam nebol.

Pred piatym čítaním (Iz 55, 1-11):

Volanie ku krstu znie na východ i západ, na sever i juh. Tí, z nás, ktorí sme odpovedali na toto volanie dávno, obnovíme si dnes svoje sľuby. Tí, ktorí čakajú na živú vodu sa počas tejto noci v mnohých chrámoch chvejú v očakávaní. (Voda je tejto noci silným symbolom. No je zároveň aj pripomienkou záväzku. Pamätáme naň?) (Stojíme tu spolu ako pokrstení i nepokrstení. Čoskoro bude aj medzi nami jedna kandidátka krstu prijatá do plného spoločenstva našej Cirkvi, svätej Cirkvi.) *

Pred šiestym čítaním (Bar 3, 9-15.32-4, 4):

Treba sa nám učiť od hviezd. Po celé roky sú verné svojmu behu v súlade so silami, ktoré ich stvorili. Nesnažia sa byť viac alebo menej hviezdami. Sú jednoducho poslušné úlohe, ktorá im bola určená na počiatku a svoje svetlo vyžarujú verne. Baruch nám básnicky hovorí, že slúžiť svojmu Pánovi to je pre hviezdy radosť. Ak by sme sa aj my naučili tejto jednoduchej radosti hviezd, stali by sme sa vlastníkmi úžasného tajomstva.

Pred siedmym čítaním (Ez 36, 16-28):

Vek nášho srdca sa nedá vždy určiť podľa počtu našich rokov. Dosť často sú naše srdcia zodraté viac, než naše telá, a to preto, lebo naša láska je často tvrdo skúšaná a veľa krát sa ocitáme v ťažkom sklamaní. No vždy sa nám ponúka to, čo sa nedá odmietnuť: ponúka sa nám šanca začať znova, so srdcom nezatvrdnutým trpkosťou alebo zradou. Ponúka sa nám teda vždy nové srdce, ktoré je ochotné znova milovať, nový duch slobodný od cynizmu. Jediné, čo nám treba vždy urobiť je: povedať áno.

Pred novozákonným čítaním (Rim 6, 3-11):

Sme mŕtvi hriechu. Už nemusíme platiť poplatky, ktoré si vyžaduje hriech: napríklad, aby sme ukázali, že na to máme; alebo aby sme porazili tých, ktorí sú od nás lepší; alebo aby sme vždy a vo všetkom boli jednotkou. Sme slobodní od pút hriechu a svoje talenty môžeme používať už iba na službu novému pánovi. Namiesto nepriateľov vidíme okolo seba iba priateľov. Namiesto lepších vidíme spoločenstvo. A kde sme videli smrť, je už len život.

Pred evanjeliom (pred veršom pred evanjeliom) (Mt 28, 1-10):

Prečo hľadať živého medzi mŕtvymi? V túto noc sme hore, v tme, a čakáme na svetlo sveta, aby znovu zažiarilo v našom srdci. Vieme, že táto noc obsahuje dokonalý jas Boha, naplnenie prísľubu, radosť sveta! Čakáme pri hrobe, no zároveň si uvedomujeme, že stojíme vedľa stromu života. Smrť bola odhalená, dnes sa naplno vyfarbila. Boh nám ponúka podiel na večnom živote a nič už nemôže zastaviť príchod jeho kráľovstva, ani hriech, ani diabol, ani mocnosti pekla. Kristus vstal zmŕtvych! Aleluja!


Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Ako by si ty mohol priniesť svetlo Kristovo niektorému človeku?
  • Kto je skutočným pánom tvojho života, ty alebo Boh.
  • Čo pre teda znamená tvoj krst dnes?

Činná odozva

Pomodli za dar nového srdca a nového ducha. Použi svoje zmŕtvychvstalé srdce aby si za jeho pomoci mohol priniesť obnovenú lásku a nádej svojej rodine, priateľom, spoločenstvu, farnosti.

 Pripravil: MB@svd


* Tam, kde sa nekrstí, číta sa iba to, čo je v prvej zátvorke. Tam, kde sa krstí, sa číta iba text v druhej zátvorke.