Zelený štvrtok (A) – komentáre k čítaniam

Udržuj pamiatku svätou

Pred prvým čítaním (Ex 12, 1-8, 11-4):

Príbeh o Pasche je príbehom o temnom prechode od otroctva k slobode, ktorý po sebe zanechal potok krvi a sĺz. Anjel smrti, na rozdiel od iných návštevníkov z neba, nebol veru duchom nežnosti. Skôr ako bol Izrael definitívne prepustený na slobodu, ulice Egypta i pobrežie Červeného mora museli byť posiate mŕtvolami. Taká je cena slobody.
Sloboda si vždy žiada mŕtvoly, aj keď samozrejme nie vždy v doslovnom zmysle. Vždy keď je pravda utláčaná, musí zomrieť množstvo klamstiev. Inak nebude môcť byť pravda oslobodená. Klamstvá našej kultúry napríklad o tom, kto je krásny, kto má hodnotu, kto je úspešný a kto je nanič musia zomrieť. Naše mravné lži o tom, čo je dobré a čo zlé musia byť jasne pomenované. Ak radikálne nezavraždíme klamstvá o tom, čo je zdrojom šťastia pre naše srdce, oni postupne udusia našu túžbu hľadať a nachádzať naozajstnú lásku i skutočnú nádej.
V dnešný večer pamätáme na svätú noc, kedy bola židom daná sloboda. Zároveň je však pred nami výzva, aby sme uznali, že cena slobody je často dosť vysoká, no že sloboda stojí za to.

Pred druhým čítaním (1 Kor 11,23-26):

Keď sa jedná o vykúpenie sveta z pazúrov hriechu, Boh sa nevzdáva ľahko. Ani si nevolí ľahšiu cestu. Ak by jestvoval nejaký zázračný prútik, za pomoci ktorého by bolo možné udeliť svetu spásu, Ježiš by ho určite nebol nepoužil: na uzdravenie zlomeného sveta nehľadal rýchly liek. Cestu k slobode nám chcel ukázať tak, že on sám chcel po nej kráčať.
To, že to takto Ježiš chcel nás ohromuje. Ježiš si v tú noc pokojne sadol so svojimi priateľmi k večeri, aby slávil sviatočný deň. Ako ten, ktorý sedel za vrchstolom konal rolu, ktorá patrila hlave domácnosti: lámal a rozdával chlieb. V tomto známom geste však učeníkom poukázal na predobraz toho, čo o chvíľu sa sám chystal urobiť: na obetovanie seba samého. A prosil ich, aby – keď všetky tie ťažké udalosti prehrmia – nezabudli na to, čo im v túto noc povedal a vykonal.
A my sa o to snažíme až dodnes. Aj keď s naším chápaním toho, čo sa to vlastne pri našej eucharistii deje to nie je o nič lepšie, ako to bolo vtedy, keď sa eucharistia konala po prvý raz. No aj napriek tomu: jeme jeho telo a pijeme jeho krv, aj keď nechápeme. No robíme to!, lebo nám to Ježiš kázal a tiež preto, lebo veríme, že toto je najlepšia cesta k tomu, aby sme raz konečne pochopili. Túto večeru môžeme sláviť tisíckrát, alebo snáď tisícky krát počas nášho života. Ak iba jedno z týchto slávení nás bude viesť k tomu, že konečne pochopíme čo robíme, bude to stačiť.

Pred evanjeliom (pred veršom pred evanjeliom) (Jn 13, 1-15):

Premenenie Ježiša na vrchu Tábor bolo výnimočnou udalosťou. No premeny, ktoré sa s Ježišom diali pri poslednej večeri boli pre jeho učeníkov snáď ešte udivujúcejšie. Z Pána sa v jednom momente stal sluha. Namiesto oslavy vo svetle a tajomne, sa radšej rozhodol pokoriť sa: tým, že si zobral uterák a vodu. A umyl im nohy.
Toto jeho gesto bolo tak údesné, že všetci na chvíľu stratili reč. A potom ktosi – samozrejme, kto iný ako Peter, ktorý stále čosi treskne -, čosi povie. Najprv Ježiša zotázní. Potom ho odmietne. A hneď na to prebehne na opačnú stranu: chce všetko. Úbohý rybár, snáď nikdy sa nenaučí, že menej je niekedy viac.
No teraz sme na rade my, aby sme reagovali na myšlienku, že Pán vesmíru je pripravený umývať nám nohy. Náhle každý z nás cíti tú Petrovi dilemu: potiace sa dlane, zmätok, ba dokonca odmietnutie. „Ô, Pane, nie, toto nechcem, aby si robil! Nepokoruj sa kvôli takým ľuďom, ako som ja!“ No Ježiš nám naše nohy umýva aj tak, lebo to je jediná cesta k tomu, aby sme spoznali, k čomu sme aj my, každý jeden z nás povolaní: že sme cennými deťmi milujúceho Boha. A akonáhle sa začneme takto vidieť, spoznáme sa aj navzájom, jeden druhého. A neostane nám nič iné, iba zobrať uterák a lavór a začať s umývaním.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• Menuj niektoré lži a klamstvá a fikcie našej kultúry, ktoré musia zomrieť, aby mohla žiť pravda?
• Čomu ťa prijímanie eucharistie znova a znova učí?
• Koho nohy v tvojej rodine, spoločenstve, farnosti by mali byť „umyté“  , aby spoznali, že sú cennými v Božích očiach?

Činná odozva

Skús niekomu poslúžiť s pokorou. Daj niekomu svojou službou spoznať nie to, aký si ty skvelý, ale ako milovateľní sú oni.

Pripravil: MB@svd