Aj tento týždeň odpovedal na otázky kňaz a biblista Marek Vaňuš. Je ti z evanjelia na ďalšiu nedeľu niečo nejasné? Neboj sa opýtať v komentári pod článkom alebo nám napíš na promo@upc.uniba.sk :-)

Nedeľné evanjelium (2.4.2017):

Lazárove sestry poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“

Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“
Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“
Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“
Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“
Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
Ježiš sa zachvel v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“
Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil.
Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“

Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“

Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“
Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou.
Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“

Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho. (Jn 11, 1-45)

Je známe kto boli Mária, Marta a Lazár a prečo ich mal Ježiš tak rád?

O Márii, Marte a Lazárovi – súrodencoch z dedinky Betánia v blízkosti Jeruzalema – toho veľa nevieme. Okrem evanjelistu Jána obe sestry spomína aj Lukáš v známej epizóde o službe a počúvaní Pána (Lk 10,38-42), a tak zrejme šlo o postavy známe v prvotnej Cirkvi. Z poznámky o tom, že „Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára“ (Jn 11,5) možno usudzovať, že medzi nimi vládlo priateľstvo. Isto sa u nich rád zastavil, keď prichádzal z Galiley do Jeruzalema. Nuž a „prečo“ ich mal tak rád? Azda jeden z dôvodov bol i ten, že jeho láska nachádzala z ich strany veľkodušnú odpoveď. On mal rád ich a oni jeho. Okrem toho, v Evanjeliu podľa Jána nesú jednotlivé udalosti a postavy hlbšie posolstvo. Zdá sa, že dôraz na bratskom a sesterskom vzťahu medzi spomínanými súrodencami pripomína samotné spoločenstvo prvotnej Cirkvi. Tí traja sú obrazom komunity, v ktorej sú si veriaci vzájomne bratmi a sestrami a sú zahrnutí láskou Ježiša. To ich však nerobí imúnnymi pred skúsenosťou choroby a smrti, tak ako to zakúsili sestry Mária a Marta vo vzťahu k bratovi Lazárovi.

Prečo Ježiš vzkriesil Lazára? Máme rozumieť, že je smrť zlá? Veď v Cirkvi sa práve smrť častokrát nazýva narodením pre nebo.

Začnem od konca. Smrť je vskutku zrodením pre nebo. Ale ako narodenie je neraz spojené s pôrodnými bolesťami, tak podobne i smrť. Je prerodom k novému životu, no nesie so sebou určitú bolesť. Ak už nie pre iné, tak z toho dôvodu, že predstavuje definitívny limit našej pozemskej existencie. Určité zlo teda v sebe ukrýva. Pre tých, čo neveria v život po smrti predstavuje dokonca najvyššie zlo. Ak Ježiš kriesi Lazára, je to preto, aby ukázal, že je tu ktosi mocnejší ako smrť. Toto posledné zo znamení, ktoré počas svojho účinkovania koná, odhaľuje moc života, ktorou uskutočňuje spásu prechádzajúc sám smrťou na kríži. Ježiš nezachraňuje „od“ smrti. To je nemožné, pretože sme smrteľní a patrí to k našej ľudskej existencii. No zachraňuje „v“ smrti. Neodstraňuje tento limit, no pomáha nám ho chápať a žiť v inej perspektíve, z Božieho hľadiska, ako nové zrodenie. Je pravdou, že Lazár musel znovu zomrieť. No jeho privedenie späť k životu sa stalo znamením Ježišovho vzkriesenia, ktoré otvára cestu do nikdy nekončiaceho spoločenstva života s Otcom života.

Prečo Ježiš chcel, aby Lazár zomrel – teda aspoň sa tak zdá zo slov: „Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol“? Čo nám chcel touto udalosťou povedať?

Iste, bol to zámer Ježiša prísť až po Lazárovej smrti. Vysvetľuje to sám učeníkom, keď im hovorí: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili“ (Jn 11,14-15). To „kvôli vám“ tam má svoj význam. Ak by prišiel skôr, neuskutočnil by znamenie potvrdzujúce jeho moc nad smrťou. To znamenie malo význam pre učeníkov, keď budú stáť tvárou v tvár Ježišovej smrti. No Ježišovo „meškanie“ nesie posolstvo i pre nás. Keď čelíme ťažkostiam, tiež sa pýtame, kde je Boh, prečo nekoná. Zdá sa nám, že „mešká“, že posledné slovo má smrť. Lazárovo privedenie do života a ešte väčšmi Ježišovo vzkriesenie nás chcú vyviesť z tohto klamu. Boh nezjavuje svoju moc tým, že odstraňuje prekážky z našej cesty, ale svojím pôsobením práve v nich a skrze ne. Vzkriesenie neignoruje smrť, ale prechádza cez ňu a dáva jej nový význam. Posolstvo udalosti sa dotýka práve tohto „nového pohľadu“ na smrť cez vzkriesenie, ktorým je Ježiš. „Ja som vzkriesenie a život“, hovorí Marte, a hneď kladie rozhodujúcu otázku: „Veríš tomu?“ Pozerať sa na smrť z perspektívy vzkriesenia možno len vierou v Ježiša. Viera, ktorá stojí v centre celej udalosti, otvára cestu k životu. „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Takže sme pozvaní osvojiť si odpoveď Marty „Áno, Pane, ja som uverila…“.

Evanjelium na ďalšiu nedeľu (9.4.2017):

Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich prepustí.“ Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“
Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“

Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“

A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“ (Mt 21,1-11)