Nedeľné evanjelium: Mt 4, 12-23

Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“

Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“

Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním.

Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete; aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.

A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom.

Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Prečo to urobil? Prečo práve po tom, ako sa to dopočul a prečo do Galiley?

Uväznenie Jána Krstiteľa v synoptických evanjeliách (Mk, Mt, Lk) symbolicky ukončuje obdobie jeho pôsobenia a dáva priestor pre Ježiša. Správou o Ježišovom presune – keďže epizóda krstu i následné pokúšanie na púšti sa dialo v oblasti Judei, teda južnej časti Palestíny – evanjelista pripravuje samotný začiatok Ježišovho účinkovania, ktoré bolo sústredené predovšetkým v severnej časti, v Galilei. Galilea bola jednak jeho „domovinou“, a jednak to bol priestor pre evanjelizáciu, nakoľko tam už od 8. stor. pred Kristom bolo zmiešané obyvateľstvo, čiastočne židovské a čiastočne pohanské. Aj preto o nej zaznieva – evanjelista cituje Izaiáša – že je „Galileou pohanov“, doslova „Galileou národov“, pričom pod „národmi“ mal každý žid na mysli ostatné, pohanské národy.

Prečo bol Kafarnaum nazvaný „temným krajom smrti“?

Nie je to priamo Kafarnaum, ktorý dostáva toto označenie. Ide tu o citát z proroka Izaiáša, ktorým evanjelista poukazuje v podstate na to, že v Ježišovi žiari nové svetlo pre všetkých; on je – mohli by sme povedať – tou hviezdou, ktorá viedla mudrcov k jasliam, on je tým svetlom pre všetkých, ktorí „sedia v temnom kraji smrti“. Tu ide o obraz vzťahujúci sa na „pohanské národy“. Nepoznanie Boha či vzdialenie sa od neho je v Písme často zobrazené ako blúdenie v temnote, ktorá ústi do ničoty, čiže v konečnom dôsledku do smrti. Skrze Ježiša prichádza národom svetlo, ktoré im – ako to zaznie na konci evanjelia (Mt 28,17-20) – majú priniesť učeníci.

Výroku „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ nerozumiem. Čo myslí Ježiš pod slovami „robte pokánie“ a prečo to dáva do kontextu s priblížením nebeského kráľovstva?

„Nebeské kráľovstvo“ znamená vládu Boha. Tá sa však líši od vlády pozemských kráľov, preto dostáva prívlastok „nebeské“, doslova „kráľovstvo nebies“. Je inej povahy. Ale rozhodne nie kdesi „na obláčikoch“. Ono je činné v dejinách vyvoleného národa a v dejinách sveta. Skrze Ježiša sa zjavuje viditeľne, lebo Ježiš je ten, ktorý dáva poznať, v čom spočíva Božia vláda. Najplnším spôsobom to ukazuje obetou vlastného života na kríži. Božia vláda spočíva v bezhraničnej láske. Aby to však človek rozpoznal, potrebuje sa „naladiť“ na iné myslenie – obrazne povedané – odlepiť sa od pozemského chápania moci. No a to je to „obrátenie“, preložené ako „konanie pokánia“, ale doslova to značí „zmeniť myslenie“. Teda, aby bol človek schopný vnímať Božiu moc prichádzajúcu skrze Ježiša, potrebuje „preformátovať“ spôsob svojho myslenia. […čo sa týka „pokánia“ tak tým sa myslí cesta „obrátenia“, alebo ináč „návratu“ k Bohu: keď človek hreší, vzďaľuje sa od Boha a stráca sa v tom, o čom si myslí, že mu prinesie naplnenie, ale preto, že neprináša, zamotáva sa stále viac… cesta pokánia je cesta uvedomenia si pravdy o sebe, svojom omyle, a vykročenie po ceste k Bohu].

Prečo by mal byť výrok „poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí,“ motivujúci? Veď chytanie rýb znamená zobrať rybám slobodu, predať ich, alebo zabiť a zjesť. Čo tým chcel Ježiš povedať?

V biblickom chápaní bolo more symbolom chaosu a zlých síl. Boh na začiatku, v Knihe Genezis, tvorí suchú zem tak, že dáva moru hranice… Iste, vytiahnuť ryby z vody značí zabiť ich; no vytiahnuť človeka z vody znamená zachrániť ho. Preto „rybári ľudí“: sú pozvaní mať účasť na zachraňujúcom poslaní Ježiša, zachraňovať od toho, čo prináša smrť, a uskutočňovať to prostredníctvom svedectva života a ohlasovania evanjelia.

—

Marek Vaňuš

Evanjelium na budúcu nedeľu (29.1.2017): Mt 5, 1-12a

Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.

Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“

Otázky môžete písať na FB fanpage do komentárov. Na 3 vybraté odpovie otec Marek už budúci týždeň.