Aj tentokrát máme pre teba odpovede na otázky k nedeľnému evanjeliu. Odpovedal na ne páter Marek Vaňuš, verbista, ktorý absolvoval v Ríme licenciátne biblické štúdium a v roku 2014 získal doktorandský titul. Na konci nájdeš aj evanjelium, ktoré budeš na sv. omši počuť 26. februára. Zaujíma ťa niečo? Neboj sa napísať svoje otázky do komentárov pod článkom alebo nám ich napíš na mejl promo@upc.uniba.sk.

Nedeľné evanjelium (19.2.2017)

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Oko za oko a zub za zub!‘ No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať.
Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.
Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 38-48)

Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť – nebudeme takýmto správaním podporovať nespravodlivosť až anarchiu?

Nemyslím, že by to bola podpora „nespravodlivosti“ či „anarchie“. Ježišov úmysel stojí kdesi inde. Ak odpoviem na zlo iným zlom, nechávam sa strhnúť na roveň toho, kto koná zlo. A sám sa stávam šíriteľom zla. Ak odpovedám ináč, „nečakane“ (v dobrom slova zmysle), môžem násilníkovi ukázať úplne odlišnú logiku konania, vyššiu duchovnú „kultúru“. Myslím, že veľmi rukolapne to vysvetľuje apoštol Pavol v Rim 12,19-21, zakončujúc slovami: „Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo“. Tie konkrétne príklady, ktoré Ježiš uvádza ako rozvinutie výroku „neodporujte zlému“, sú poukazom na to, že na utrpenú krivdu treba odpovedať, ale nie násilím. Vrátiť „nenásilne“ to, čo človek zakusuje „násilím“ je akousi „odplatou“ v pozitívnom slova zmysle. Iba taký postoj skutočne demaskuje prítomnosť nespravodlivosti – stáva sa nenásilnou výčitkou pre násilníka – a zároveň vyjadruje prekonanie logiky zla. Nakoniec, Ježiš sám pred veľradou dáva príklad nenásilného postoja. „Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo“ (1Pt 2,23).

Ako mám rozumieť takémuto výroku v kontexte blahoslavenstiev… veď nemáme byť predsa hladní a smädní po spravodlivosti?

Veľmi správne, text je potrebné vnímať v kontexte. Hlad po spravodlivosti sa ale neprejavuje jej dosahovaním nespravodlivými prostriedkami. Alebo ináč: spravodlivosť nedosiahnem nikdy konaním zla. Okrem toho, ako som vyššie naznačil – a Ježiš to na inom mieste hovorí výslovne – súd nie je v našich rukách. Patrí Bohu. Boh je jediný, komu náleží pomsta slabého, jediný, ktorý môže vyrieknuť spravodlivý súd. Náš súd by v podobnom prípade – vieme si to dobre predstaviť – bol nesený viac emóciami ako skutočnou spravodlivosťou. Takže ten „hlad po spravodlivosti“ sa prejavuje dôverou v Spravodlivého. Samozrejme, na druhej strane je dobré si uvedomiť, že Ježiš tu nepredkladá princíp, ktorý má byť v štátnych zákonoch. Ľudská spravodlivosť sa má usilovať, aby zlo bolo demaskované a nejakým spôsobom nahradené. Tu Ježiš hovorí o postojoch učeníka v osobných vzťahoch bežného života.

Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať – toto znie pomerne jednoznačne a predsa mi nie je jasné či mám dať peniaze bezdomovcovi, ktorý ma prosí a mám u neho veľkú pochybnosť, ako s nimi bude zaobchádzať (alkohol, drogy). Ako by som sa mal v takejto chvíli zachovať? Je to myslené, že mám dať každému kto ma prosí?

Otázka siaha viac k aplikácii, než k samotnému výkladu textu evanjelia. Základom je „neodvrátiť sa od núdzneho“, teda nezostať v postoji ľahostajnosti a nezáujmu. Keď potom o niekoľko veršov ďalej Ježiš učeníkov povzbudzuje „Proste a dostanete“, uisťuje, že nebeský Otec vždy dá „dobré veci tým, čo ho prosia“ (Mt 7,7-11). Pritom nedáva nevyhnutne a presne to, čo žiadame. Myslím, že podobný princíp možno uplatniť v postoji voči núdznym (veď sme pozvaní podobať sa nebeskému Otcovi). Čiže deliť sa o dobro, zaujať postoj solidarity. V živote básnika R.M. Rilkeho, ak si dobre spomínam, to bol dar ruže chudobnej žene, ktorá z tohto daru žila celý týždeň. Nie vždy sú peniaze jediným nástrojom pomoci (hoci na nich ten druhý azda nástojí). V rámci možností ide o prejav záujmu, možno malého gesta, ako to často zdôrazňuje i pápež František. Na druhej strane, ak sa človek slobodne rozhodne niečím druhému prispieť, dáva na účel, na ktorý ho ten druhý prosí. Nenesie zodpovednosť za to, či on ten účel zmení na zlo. To by som musel kontrolovať všetkých, ktorým som dal nejaký dar, ako s ním naložili.

zdroj: Lukáš Zachar – http://bit.ly/2kBJLrf

Vy teda buďte dokonalí… Čo znamená „byť dokonalý“ v Ježišovom ponímaní?

Podobať sa nebeskému Otcovi. Tak ako to robil Ježiš sám. Alebo, povedané ináč: snažiť sa o svätosť v každodennom živote, skrze veľkodušnosť, akú možno pozorovať v Božej láske k nám. No a je to tiež dokonalosť v zmysle toho „viac“ ako „zákonníci a farizeji“, ako to zaznelo v evanjeliu pred týždňom.

Čo je pre teba osobne najsilnejší bod tohto evanjelia?

Pre mňa osobne sú to práve posledné slová úryvku, ktoré sú kľúčom k chápaniu jednotlivých príkladov, ktoré Ježiš uvádza. Byť dokonalým podľa príkladu nebeského Otca. Ak chcem byť učeníkom Ježiša, nestačí, že robím, čo „musím“ (povinnosť), že zostávam pri „minimalizme“. Som pozvaný mať pred očami dobrotu Boha a rozpoznávať, aké dobro v danej situácii konať „môžem“ (veľkodušnosť).

—

Nedeľné evanjelium (26.2.2017)

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?
Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?!
Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ‚Čo budeme jesť?‘ alebo: ‚Čo budeme piť?‘ alebo: ‚Čo si oblečieme?‘! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ (Mt 6, 24-34)