Aj tento týždeň odpovedal na otázky Marek Vaňuš, kňaz a biblista. Máš otázky k evanjeliu na ďalší týždeň? Neboj sa opýtať v komentári pod článkom! :-)

Nedeľné evanjelium  (5.3.2017):

Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ On odvetil: „Napísané je: ‚Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.‘“ Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: ‚Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.‘“ Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“
A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“ Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu. (Mt 6,24-34) 

„Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal…“ Prečo? Mám tomu rozumieť tak, že Duch chcel, aby diabol Ježiša pokúšal?

Text evanjelia hovorí o určitom „kauzálnom“, čiže príčinnom vzťahu, ale tvrdiť, že Duch „chcel“ pokúšanie nie je tá správna interpretácia. Jakubov list hovorí jasne, že Boh nikoho nepokúša (Jak 1,13). Duch vedie Ježiša na púšť, aby čelil skúške („pokušenie“ a „skúška“ sa v gréčtine vyjadrujú tým istým slovom). Božie synovstvo, ktoré bolo ohlásené hlasom z neba pri krste v Jordáne, má byť podrobené skúške. A skúška je možnosťou rastu. „Diabol“ je ten, ktorý chce „oddeliť“ od Božieho plánu. Skúša odradiť od správnej cesty. Ježiš teda prechádza – obrazne povedané – testom, skrze ktorý môže rásť vo vernosti. Nejako podobne to, myslím, funguje i v škole: študent napreduje skladaním skúšok. Iste, je tam možnosť zlyhania, ale bez nich (bez skúšok) sa nepohne ďalej.

jesus-and-the-devil

 „A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.“ Je toto číslo niečím symbolické? Je slovné spojenie „napokon vyhladol“ odkazom na fyzický hlad, alebo chce svätopisec týmto vyjadriť aj niečo iné?

Číslo 40 pripomína predovšetkým skúsenosť Mojžiša na vrchu Sinaj, keď (v pôste) očakával dar zmluvy od Pána, a tiež skúsenosť Eliáša, ktorý po rovnako dlhom putovaní púšťou stretol Pána na vrchu Horeb. Zároveň to číslo je echom 40 rokov putovania Izraela po púšti. Zvlášť skúsenosť Izraela, ktorý na púšti viackrát zlyhal v pokušeniach, poskytuje určité pozadie pre „reparát“ zo strany Ježiša. Ježiš ukazuje, že v skúške je možné obstáť. No a čo sa „hladu“ týka, tak zmienka „napokon vyhladol“ jednoducho pripravuje pozadie pre prvé pokušenie, ktoré sa týka možnosti ľahkého nasýtenia.

„Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ Čo by na tom bolo zlé, keby ich premenil na chleby? A ako Ježiš rozlíšil, že je to myšlienka od zlého?

Je dobré si všimnúť, že pokušenie začína tým „ak si Boží Syn“ – čiže podvedome chce spochybniť fakt synovstva a naviesť na to, aby Ježiš „dokázal“, že je Božím Synom. Navyše, mal by to „dokázať“ cez uspokojenie vlastných túžob (bol hladný). Zjednodušene povedané: zabezpečiť si bezstarostnosť. Ježiš demaskuje a odmieta „mesiášsky oportunizmus“, lebo to nie je cesta podľa Božej vôle. V tom zmysle je dôležitá práve Ježišova odpoveď, že človek sa potrebuje sýtiť Božím slovom, ísť do hĺbky počúvajúc Boží hlas, a nezostávať pri prvoplánovom a ľahkom uspokojovaní všetkých vonkajších túžob.

duccio_di_buoninsegna_040

„Ale je aj napísané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.ʻ“ Kde je to napísané a čo znamená pokúšať Pána?

Slová „Nebudeš pokúšať Pána“ zaznievajú v Knihe Deuteronómium (6,16) a odkazujú na skúsenosť Izraela pri putovaní púšťou z Egypta do zasľúbenej zeme. Izrael vtedy tvárou v tvár akútnemu nedostatku vody spochybnil Božiu vernosť a reptal. Pokúšať Pána značí nedôverovať v jeho dobrotu a nárokovať si splnenie vlastných predstáv. Neraz sa to prejavuje v našich modlitbách, keď sa silou-mocou snažíme Boha presvedčiť, aby urobil to a len to, čo chceme my, namiesto toho, aby sme boli ochotní počúvať, čo je v danej situácii jeho vôľa pre nás. Ježiš sa vybral cestou poslušnosti voči Otcovej vôli.

Evanjelium na ďalší týždeň (12.3.2017):

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním.
Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli.
No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ (Mt 17,1-9)