21. Apoštoli

 sekcia Vzory lásky
 Pondelok, 14.4.2008

Počas poslednej úvahy sme si priblížili ako vzor lásky Pannu Máriu, Ježišovu matku. Dnes upriamime náš pohľad na Ježišových najbližších spolupracovníkov – na apoštolov.

Apoštol Ján bol blízky nielen Márii, o ktorú sa veľkoryso staral, ale aj samému Ježišovi kvôli rýdzosti jeho lásky. Ján bol horlivý a často aj vznetlivý, ako jeden zo synov hromu, no pri Ježišovi sa jeho povaha stávala zrelšou, tichšou a dobrotivejšou. Ak si vezmeme jeho tri listy a prečítame si ich objavíme v nich že sa k nám prihovára jemná a ušľachtilá duša. Neustále nás povzbudzuje k láske. Keď sa začítame do Jánových listov nadobudneme dojem že Ján ani nevie o inom písať, iba o láske. V jednej legende sa o ňom hovorí že celkom slabý storočný apoštol, keď ho zaniesli medzi zhromaždenú obec, stále kázaval iba jedno jediné: „Dietky, milujte sa navzájom!“

Apoštol Jakub, Pánov príbuzný bol apoštol lásky. Osobitne ho zaujali sociálne témy v blahozvesti jeho Majstra a dával im zaznievať ďalej. Z jeho života poznáme iba málo. Jeho list dvanástim kmeňom obsahuje v mohutnej populárnej reči nielen praktické napomenutia, nielen ako si treba dávať pozor na jazyk, byť umierneným, vyhýbať sa hriešnemu posudzovaniu, starať sa o dušu brata, ale aj nástojčivú, prorocky mocnú výzvu konať skutky lásky. Zo zopár kapitol, ktoré obsahuje Jakubov list počuť hlasné, prudké údery ľudsky a kresťansky cítiaceho srdca, ktoré trpí pod nesmiernym protikladom medzi chudobnými a bohatými a očakáva od kresťanstva riešenie a vyriešenie tohto protikladu.

Dnes je táto výzva nanajvýš aktuálna. Prehlbujúce sa rozdiely medzi chudobnými a bohatými, zbavovanie sa zodpovednosti za chudobných zo strany bohatých, atď. To sú aktuálne problémy, ktoré by nikomu z nás nemali byť ľahostajné. Keď aj nemôžeme nič konkrétne urobiť, dôležité je neostať mlčať a prizerať, prípadne vyhovárať, že veď to nie je môj problém.

Bol to práve Jakub, ktorý ako prvý dal prikázaniu z bratskej lásky slávnostné meno: „Kráľovský zákon“ /Jak 2, 8/.

Na apoštolovi Pavlovi by sme sa dopustili krivdy, keby sme sa aj o ňom nezmienili  z kruhu apoštolov ako o vzore lásky. On, ktorý o láske k blížnemu napísal to najkrajšie, čo sa kedy vo svetovej literatúre o tejto téme napísalo, nebol od prirodzenosti obdarený mäkkou dobromyseľnosťou a milotou. Naopak, jeho myseľ bola pôvodne fanatická, násilnícka, neľútostná. Ale, a tým je utešujúcim príkladom pre všetky od prírody tvrdé charaktery – pod vplyvom Krista a kresťanstva, stala sa jeho duša vľúdnejšou a milšou. Predtým nie práve priateľský, k ľudom, stal sa napokon sluhom všetkých ľudí, dobre o nich zmýšľajúci a plný súcitu. Pre takých ľudí ako Pavol, nie je ľahko dať svojej reči zvuk lásky. O Pavlových listoch znalec sv. písma píše: „Prirodzenosť, mužná vážnosť a srdce povznášajúce pocity striedajú sa s miernosťou, vľúdnosťou a súcitom…. Napomína, trestá a zasa utešuje, s dôrazom útočí, s prudkosťou doráža, potom opäť hovorí milo do duše, rozvíja svoje krajšie pocity pre cudzie blaho, svoje zľutovanie a bázeň, aby nikoho nezarmútil.“

U  muža činu sa láska najlepšie a najprirodzenejšie prejavuje v jeho skutkoch. O skutkoch apoštola národov nie je potrebné hovoriť; celý svet pozná jeho cesty, jeho kázne, jeho bičovanie, jeho žalárovanie, jeho prenasledovania, jeho nočné bdenia, jeho mrznutie a hladovanie, jeho stroskotanie na lodi a jeho smrť v službe starostlivosti o duše. Ak v niekom, tak to bolo práve v Pavlovi bola stelesnená tá forma lásky, ktorú nazývame horlivosť za duše.

MIESTA DOKUMENTUJÚCE LÁSKU APOŠTOLA JAKUBA:

JK 1, 19-27  POČÚVAŤ A USKUTOČŇOVAŤ SLOVO

19Vedzte,bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, 20lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. 21Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. 22A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. 23Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, či si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. 24Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. 25Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky. 26Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna. 27Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.

JK 2, 1- 10  NENADŔŽAŤ NIKOMU

1Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s nadŕžaním osobám. 2Lebo ak príde na vaše zhromaždenie muž so zlatým prsteňom a v skvostnom rúchu a príde aj chudobný v chatrnom odeve 3a vy si všimnete toho, ktorý je oblečený do nádherného rúcha, a poviete: “ Ty sa posaď pekne tu!“, ale chudobnému poviete: „Ty si staň tam, alebo si sadni k mojej podnožke!“, 4vari nerobíte rozdiely medzi sebou a nestali ste sa zlomyseľnými sudcami?! 5Počúvajte, moji milovaní bratia! Nevyvolil Boh tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú? 6A vy ste chudobného znevážili! Neutláčajú vás práve bohatí a nevláčia práve oni po súdoch? 7A nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami? 8Ak však uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“, dobre robíte. 9Ale ak nadŕžate osobám, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z priestupku. 10Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.

JK 3, 13 – 18 PRAVÁ A FALOŠNÁ MÚDROSŤ

13Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti. 14Ale ak máte v srdci trpkú žiarlivosť a sváry, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde. 15To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, telesná, diabolská. 16Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo. 17Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. 18A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj.

JK 5, 1 – 8 PROTI BOHÁČOM

1A vy boháči, plačte a kvíľte nad biedami, ktoré prichádzajú na vás! 2Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo rozožrali mole. 3Vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedčiť proti vám a zožerie vám telo ako oheň. Nahromadili ste si poklady v posledných dňoch.4Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov. 5Tu na zemi ste hodovali a hýrili. Vykŕmili ste si srdcia na deň zakáľačky. 6Odsúdili ste a zabili spravodlivého; a on vám neodporuje.

BUĎTE TRPEZLIVÍ, PÁN JE BLÍZKO

7Buďte teda, bratia, trpezliví až do Pánovho príchodu. Pozrite: aj roľník čaká na vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká kým nedostane včasný i neskorý dážď. 8Buďte aj vy trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa približuje.

SV. PAVOL O LÁSKE:

1 KOR, 13, 1 – 13  HYMNUS NA LÁSKU

1Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. 2A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. 3A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. 4Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,5nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, 6neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. 7Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. 8Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. 9Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. 10Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. 11Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.12Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. 13A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.

Sv. Ján nás povzbudzuje v prvom liste týmito slovami:

1JN 4, 7-21 PRAMEŇ LÁSKY

7Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. 8Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. 9A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. 10Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. 11Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. 12Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá. 13A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha. 14A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. 15Kto vyzná: „Ježiš je Boží Syn,“ ostáva v ňom Boh a on v Bohu. 16A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. 17Láska v nás je dokonalá v tom, že máme dôveru v deň súdu, lebo ako je on, tak sme aj my na tomto svete. 18V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. 19My milujeme, pretože on prvý miloval nás. 20Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. 21A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.

Otázky na zamyslenie:

Sú apoštoli pre mňa vzorom lásky?

Som schopný objaviť veľkosť a krásu osobností apoštolov?

Mám svojho „favorita“ z radov apoštolov?

Pripravil Ján Štefanec, SVD